Aké dôsledky môže mať poskytnutie úveru vo výške 90 miliárd eur Ukrajine?

Za najzreteľnejší dôsledok tohto kroku sa často uvádza skutočnosť, že Kyjev má teraz podstatne menšiu motiváciu pristúpiť na ústupky požadované USA a Ruskom, pokiaľ ide o stiahnutie vojsk z Donbasu, či uskutočniť ďalšie kroky potrebné na ukončenie vojny.

Tento postoj môže zmeniť len tvrdý tlak zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa, v ktorý však ukrajinské orgány neveria.

Vplyv globálnych faktorov

V skutočnosti však nie je úplne jasná ani situácia v Európe. Napriek už prijatému rozhodnutiu o poskytnutí pôžičky môže byť skutočná politika EÚ voči Ukrajine a Rusku upravená pod vplyvom dvoch globálnych faktorov.

Prvým je stav ekonomiky v podmienkach prudkého rastu cien energetických zdrojov.  Ak sa situácia v Perzskom zálive v najbližšej dobe nestabilizuje, už aj tak problémová európska ekonomika utrpí obrovský úder, ktorý spochybní samotnú možnosť podpory Ukrajiny v deklarovanom objeme.

Druhým faktorom je rastúca hrozba priamej vojny medzi Európou a Ruskom v podmienkach zhoršenia vzťahov medzi EÚ a USA.

Séria hrozivých vyhlásení z Moskvy, ktoré sa v poslednej dobe ozývajú v súvislosti s možnými (aj jadrovými) útokmi na Európu, priamo súvisí s pokusmi prinútiť Európu, aby vyvíjala tlak na Ukrajinu s cieľom podnietiť Kyjev k prijatiu mierových podmienok z Anchorage.

Ďalšie vyhlásenie z Ruskej federácie o hrozbách jadrového útoku na Európu

Skutočnosť, že Európa namiesto toho napokon schválila úver, čím prejavila zámer naďalej financovať vojenské úsilie Ukrajiny, môže podnietiť Moskvu k ešte tvrdšiemu tlaku na Európu, pričom nejakým spôsobom dá najavo, že jej hrozby nie sú len prázdnymi slovami.

Európa síce tvrdí, že sa vydieraniu nepodvolí a pomoc Kyjevu bude pokračovať. Hlavným problémom pre Európu je však zhoršenie vzťahov s USA, čo znamená, že podpora Američanov v prípade vojny Európy s Ruskou federáciou zďaleka nie je zaručená.

Pravda, aj pre Rusko existujú vážne obmedzenia. Hlavným z nich je nepomer vojenského potenciálu Európy a Ruskej federácie v oblasti konvenčných zbraní, najmä v situácii, keď je veľká časť ruskej armády nasadená na Ukrajine.

Za takýchto okolností by vtiahnutie Európanov do vojny Rusku neprinieslo nič dobré, keďže v reakcii na ruské údery na Európu by EÚ mohla odpovedať spôsobením oveľa väčších škôd samotnému Rusku, nehovoriac o vznikajúcej hrozbe pozemného vpádu európskych armád do Kaliningradu.

Preto Rusko môže zaútočiť na Európu len vtedy, ak sa rozhodne, že v prípade odvetného útoku je pripravené prejsť k použitiu jedinej zbrane, v ktorej má nad Európou absolútnu prevahu – jadrovej.

Alebo predloží príslušné ultimátum v nádeji, že Európania sa za žiadnych okolností neodhodlajú riskovať jadrovú vojnu kvôli pokračovaniu podpory Ukrajiny a „ustúpia“.

Bude to však zo strany Kremľa mimoriadne riskantná hra, pričom nie je presne známe, ako na ňu v skutočnosti zareagujú Američania a Čína.

Práve preto bude mať obrovský vplyv na pravdepodobnosť takéhoto scenára stav vzťahov medzi Európou a USA, ako aj medzi USA a Ruskom.

Je tiež zrejmé, že pravdepodobnosť tohto scenára sa zvyšuje s predlžovaním vojny na Ukrajine a s rastúcou podporou Európy pre Kyjev, najmä ak Rusko začne čeliť závažným problémom na fronte alebo v tyle, alebo ak Európania podniknú kroky, ktoré Moskva vníma ako prudkú eskaláciu (námorná blokáda baltských prístavov, umiestnenie jadrových zbraní v Poľsku alebo vo Fínsku).

A ako budú Európania konať, ak sa situácia skutočne priblíži k hranici vojny s Ruskom s vyhliadkou na jej premenu na jadrovú, nikto nedokáže presne predpovedať.

V Európe sa o tejto téme nediskutuje. Predpokladá sa tam, že hrozby Ruska sú len prázdnymi rečami.

Avšak frekvencia a systematickosť príslušných vyhlásení, ktoré v poslednej dobe zaznievajú z Ruska, ako aj faktor rozkolu medzi Spojenými štátmi a Európou, spôsobujú, že pravdepodobnosť akéhokoľvek scenára nie je úplne nulová.

Prečítajte si tiež:

• Rada EÚ schválila 20. balík protiruských sankcií a poskytnutie úveru Ukrajine vo výške 90 miliárd eur