Môj profil 
Predplatné
“Vyššie svetové vojenské výdavky v roku 2018 sú výsledkom najmä ich značného navýšenie USA a Čínou,” vysvetlil Nan Tian, expert SIPRI.
Celkovo tieto výdavky predstavujú 2,1 percenta svetového domáceho hrubého produktu (HDP). To je v prepočte približne 239 dolárov na obyvateľa planéty. Všeobecne platí, že “s novým pokrokom v obranných technológiách krajiny vynakladajú viac, a to s cieľom získať náskok,” upozorňuje správa.
Lídrom rebríčka sa stali Spojené štáty. Prvýkrát od roku 2010 zvýšili výdavky o 4,6 percenta na 649 miliárd, čo je zhruba toľko, koľko vynaložilo ďalších osem krajín dokopy. Tento vývoj podľa expertov ešte nejakú dobu potrvá.
“Američania začali uskutočňovať dvadsaťročný modernizačný program, ktorý odštartuje tento rok, alebo v roku 2020 a počíta s 1,8 bilióna dolárov pre zbrane od konvenčných po jadrovej,” spresnil Tian.
USA tvoria tiež podstatnú časť vojenských výdavkov 29 krajín NATO, ktoré spolu vlani predstavovali 53 percenta (963 mld.).
Druhou krajinou v rebríčku je Čína, ktorá zvyšovala vojenský rozpočet neustále uplynulých 24 rokov, až na vlaňajších 250 miliárd dolárov.
Viac do armády investovali aj v strednej a východnej Európe. “Je to prevažne kvôli silnejúcej pozornosti … hrozbám zo strany Ruska,” komentoval zistenie Pieter Wezeman, ďalší expert SIPRI.
Úbytok na Blízkom východe a v Afrike
V hre je aj dlhodobý zámer krajín NATO zvyšovať vojenské rozpočty najmenej na dve percentá HDP. Washington vyvíja tlak najmä na Nemecko. Poľský armádny rozpočet sa napríklad vlani zvýšil o 8,9 percenta na 11,6 mld. dolárov.
V Turecku, Bulharsku, Litve, Lotyšsku a v Rumunsku došlo k navýšeniu nákladov o 18 až 24 percent.
Našli sa však aj také krajiny, ktoré vlani na armádu vynaložili menej finančných prostriedkov. Išlo o krajiny Blízkeho východu, ktoré na obranu vynaložili o dve percentá menej výdavkov.
Avšak z hľadiska pomeru vojenských rozpočtov k HDP je však, medzi prvými desiatimi najviac zaťaženými krajinami, šesť práve z Blízkeho východu. Ide o Saudskú Arábiu (8,9 percenta HDP), Omán (8,2 percenta), Kuvajt (5,1 percenta), Libanon (5 percent), Jordánsko (4,7 percenta) a Izrael (4,3 percenta).
Štvrtý rok za sebou klesli sumy aj pre armády v Afrike a to o 8,4 percenta. Do štatistiky sa najviac premietli prepady rozpočtov v Sudáne (-49 percent), v Angole (-18 percent) a v Alžírsku (-6,1 percent).
Prvá desiatka krajín:
USA – 649 miliárd
Čína – 250 miliárd
Saudská Arábia – 67,6 miliárd
India – 66,5 miliárd
Francúzsko – 63,8 miliárd
Rusko – 61,4 miliárd
Británia – 50 miliárd
Nemecko – 49,5 miliárd
Japonsko – 46,6 miliárd
Južná Kórea – 43,1 miliárd
.JPG)
.jpg)
