Obnoviteľné zdroje pokryli v prvom štvrťroku 53 % spotreby elektriny v Nemecku, čo je medziročný nárast o šesť bodov. Veterné elektrárne na pevnine zvýšili výrobu o viac než štvrtinu, solárne zdroje mierne klesli pre slabšie počasie. Berlín potvrdzuje cieľ dosiahnuť 80 % obnoviteľnej elektriny do roku 2030. Informovala o tom agentúra DPA.

Letisko Poprad–Tatry hlási rekordnú letnú sezónu – ponúkne najviac destinácií v histórii a očakáva 30‑percentný nárast charterových letov. K tradičným letom do Turecka, Bulharska, Tuniska a Egypta pribudnú novinky: Cyprus a Grécko. Cyprus Airways bude pod Tatrami lietať po prvý raz. Letisko zároveň láka cestujúcich benefitom bezplatného parkovania.

Vyhliadky na rýchle ukončenie vojny v Iráne podporili východoázijské akciové trhy. Japonský index Nikkei 225 vzrástol o 5,24 %, juhokórejský Kospi o 8,44 % a hongkonský Hang Seng o viac než 2 %.

Ako informovala agentúra DPA, trhy reagovali najmä na vyjadrenia prezidenta Donalda Trumpa, že americké operácie v Iráne by sa mohli skončiť do dvoch až troch týždňov.

USA podľa zdrojov potvrdili spojencom, že plánujú pokračovať v zmierňovaní sankcií voči ruskej rope, keďže svetové ceny rastú. Washington tvrdí, že ide o dočasné opatrenie na stabilizáciu trhu počas prebiehajúcej operácie proti Iránu. Ministerstvo financií už uvoľnilo sankcie na ropu naloženú pred 12. marcom, pričom povolenie platí do 11. apríla. Informovala o tom agentúra TASS.

Európska komisia začala preverovať francúzsky plán podporiť energetickú spoločnosť EDF pri výstavbe šiestich nových jadrových reaktorov.

Ako informovala rozhlasová stanica RFI, Brusel skúma, či štát nepreberá príliš veľkú časť investičného rizika a či je pomoc v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci. Projekt má hodnotu približne 73 miliárd eur a Francúzsko plánuje pokryť väčšinu nákladov dotovanou pôžičkou.

Spojené arabské emiráty zakázali vstup iránskym občanom, oznámili tri veľké letecké spoločnosti. Emirates, Etihad aj FlyDubai uviedli, že Iráncov do krajiny neprepravia, výnimkou sú držitelia desaťročných Golden Visa. Úrady SAE zatiaľ nevydali oficiálne stanovisko, informovala agentúra AFP.

EÚ má podľa Jana Dusíka šancu stať sa lídrom v čistých technológiách, no musí rýchlo investovať do inovácií. Upozornil, že svet napreduje rýchlejšie než Európa a dekarbonizácia je dnes aj ekonomickou a bezpečnostnou nevyhnutnosťou.

Závislosť od dovážaných fosílnych palív podľa neho oslabuje Úniu, preto je kľúčové posilniť výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a jadra. Dusík pripomenul, že systém obchodovania s emisiami už priniesol členským štátom viac než 250 miliárd eur na modernizáciu priemyslu.

Donald Trump pripustil, že USA by mohli vystúpiť z NATO, keďže spojenci podľa neho nepodporili Washington vo vojne proti Iránu. Povedal to v rozhovore pre The Telegraph.

Alianciu označil za „papierového tigra“ a tvrdí, že ju tak vníma aj Vladimir Putin. Biely dom podľa neho už nevidí európskych partnerov ako spoľahlivých, keďže odmietli vyslať lode na podporu USA pri Hormuzskom prielive.

Stav ropnej núdze by mohol byť na Slovensku zrušený už budúcu stredu 8. apríla. Podmienkou je, aby Slovnaft vrátil štátu požičané ropné zásoby. Oznámil to premiér Robert Fico po rokovaní v bratislavskej rafinérii za účasti ministerky hospodárstva Denisy Sakovej.

Emmanuel Macron počas návštevy Japonska vyzdvihol „predvídateľnosť“ Európy a nepriamo reagoval na kritiku Donalda Trumpa, podľa ktorého Francúzsko nepodporilo USA vo vojne na Blízkom východe.

Macron podľa správy agentúry AFP zdôraznil, že stabilné a konzistentné rozhodovanie je pre spojencov výhodou, najmä v čase globálnych kríz.

Južný Libanon by sa podľa Úradu OSN pre humanitárne záležitosti mohol stať ďalším okupovaným územím na Blízkom východe.

Tom Fletcher upozornil, že Izrael opakovane hrozí jeho obsadením a boje už vyhnali z domovov 1,1 milióna ľudí. Situáciu prirovnal k Pásmu Gazy, kde pretrváva humanitárna kríza. Upozornila na to agentúra AFP.

Obnoviteľné zdroje pokryli v prvom štvrťroku 53 % spotreby elektriny v Nemecku, čo je medziročný nárast o šesť bodov. Výrazne vzrástla výroba z vetra, zatiaľ čo solárne zdroje mierne klesli pre horšie počasie. Berlín potvrdzuje cieľ dosiahnuť 80 % obnoviteľnej elektriny do roku 2030. Informovala o tom agentúra DPA.

Belgická vláda nemá dostatok zdrojov na zníženie daní z pohonných látok, hoci liberáli z MR na to tlačia.

Ako upozornila televízna stanica RTBF, premiér Bart De Wever aj guvernér centrálnej banky Pierre Wunsch varujú, že zásah by prehĺbil deficit. Wunsch dodáva, že štát by sa mal sústrediť skôr na znižovanie spotreby, napríklad podporou práce na diaľku či zdieľanej dopravy.

Priemerné hodinové náklady práce v EÚ dosiahli v roku 2025 úroveň 34,9 eura, v eurozóne 38,2 eura. Oproti roku 2024 ide o mierny nárast.

Podľa Eurostatu Slovensko aj Česko mali vlani náklady 19,8 eura za hodinu, čo ich radí medzi krajiny s nižšími pracovnými nákladmi.

Izraelská armáda oznámila, že podnikla rozsiahle útoky na infraštruktúru iránskeho režimu v Teheráne. Infomáciu priniesla agentúra AFP a portáli The Times of Israel.

Miestne médiá hlásili výbuchy v rôznych častiach mesta. Izrael zároveň nadránom čelil raketovým útokom z Iránu aj Jemenu; protivzdušná obrana zachytila strelu vypálenú húsíami a sirény sa rozozvučali aj v oblasti Tel Avivu.

Ústavný súd ČR rozhodol, že časť zmluvy medzi Českou republikou a Svätou stolicou je v rozpore s českým ústavným poriadkom. Návrh na preskúmanie podala skupina senátorov a kritický bol aj prezident Petr Pavel. Kým sa rozpor neodstráni, zmluvu nie je možné ratifikovať.

Najmenej 70 ľudí zahynulo pri víkendovom útoku gangu Gran Grif na mesto Petite Riviére de l’Artibonite na Haiti. Informovala o tom agentúra AFP.

Podľa OSN útočníci podpaľovali domy a strieľali na obyvateľov utekajúcich z horiacej štvrte. Presný počet obetí je nejasný pre zlú bezpečnostnú situáciu v regióne.

Vypínanie internetu v Rusku a zásahy proti pokojným protestujúcim sú podľa Human Rights Watch vážnym porušením záväzkov krajiny rešpektovať slobodu prejavu, informácií a zhromažďovania.

Organizácia upozorňuje, že Moskva čoraz viac rozširuje cenzúru a kontrolu online priestoru, pričom výpadky internetu aj obmedzenia aplikácií ako WhatsApp či Telegram výrazne zasahujú bežný život obyvateľov. Informovala o tom agentúra DPA.