Niektorí švédski žurnalisti tentoraz znova zaperlili, keď označili Rusko za historického nepriateľa Európy. Odpovedal im ruský poslanec Franc Klincevič, ktorý uviedol, že počas posledných 400 rokov odpovedalo Rusko vždy dôsledne a dôkladne na útoky vonkajších nepriateľov. Ako zdôraznil Franc Klincevič – Rusko vojny nezačína, Rusko ich ukončuje.

Za posledných 400 rokov napadli Rusko niekoľkokrát Osmani. Rusko bolo úspešné, Osmanská ríša je minulosťou, na jej troskách existuje v značne zmenšenom stave Turecko. Dnes je Turecko ruským spojencom. Posledný pokus Turkov o ťahanie sa s Ruskom za prsty (vyprovokovaný Američanmi) v Sýrii skončil veľmi rýchlo a dnes je Erdogan dokonca veľmi dobrým ruským spojencom.

Voči Rusku v histórii niekoľkokrát útočili Švédi a Nemci. Švédov a ich ambície Rusi definitívne zastavili už na začiatku 18. storočia, kedy ruský cár Peter Veľký uštedril švédskemu kráľovi Karolovi XII. taký výprask pri Poltave, že ten sa zastavil až v tureckom exile. Následne Peter Veľký odtrhol od Švédska Fínsko, ktoré ostalo súčasťou Ruska až do roku 1918. Švédskemu kráľovi Karolovi XII. (homosexuál, ktorý sa v puritánskom Švédsku v 18. storočí nemohol hlásiť k svojej sexuálnej orientácii) sa z tureckého exilu veľmi vracať nechcelo…

Nakoniec po Poltave nemal dlhú životnosť ani Karol XII., ktorý síce z Turecka cez Besarábiu a Poľsko do vojnou vyčerpaného Švédska prišiel, po niekoľkých mesiacoch ho však odstrelili vlastní dôstojníci, pretože bránil uzavretiu mieru s Ruskom a oni už nechceli niesť finančné obete (švédski šľachtici museli výrazne financovať vojnové hospodárstvo).

Útočiť proti Rusku sa pokúsil aj Napoleon. Pokiaľ v Európe kraľoval, naháňal Britov a Rakúšanov ako zajace, utrpel len jeden výrazný neúspech – v Španielsku proti miestnej guerille. Výprava proti Rusku sa ale Napoleonovi stala osudnou. V roku 1812 stratil v Rusku svoju armádu, a to bol začiatok jeho politického i ľudského konca.

O poslednom útoku Nemcov voči Rusku dnes vie takmer každý. Hitler počas západného ťaženia rozdrvil Francúzov i Britov, osudná sa mu stala vojna proti ZSSR. Nemecký Wehrmacht a SS vykrvácali na ruskom fronte, počas ardenskej ofenzívy  na prelome roku 1944/1945 zo všetkých frontov zozbierané zvyšky elitných  Waffen SS divízií (najmä Leibstandarde, Das Reich, Totenkopf, Wiking, Nord…) takmer rozbili americké jednotky.

Pokus o ofenzívu v Ardenách nakoniec Nemcom nevyšiel, zimná hmla ktorá znemožňovala pilotom západnej koalície lietať vo vzduchu (bez leteckej prevahy Američania bojovali veľmi zle, realita je totálne odlišná od produkcie Hollywoodu, výnimku tvorili americkí výsadkári  101. divízie v Bastogne) nakoniec netrvala tak dlho ako tvrdili meteorológovia a vzdušná prevaha Američanov pokus o ofenzívu SS v Ardenách zastavila.

Samotní vysokí dôstojníci SS vo svojich memoároch niekoľkokrát tvrdili, že ak by ich jednotky v ZSSR nevykrvácali a hmla by trvala o týždeň dlhšie, Američanov by v Ardenách nič nezachránilo. Sovieti, ktorým bolo srdečne jedno či bojujú v zime, hmle, horúčave, majú alebo nemajú leteckú nadvládu vo vzduchu, Nemcov systematicky likvidovali  a po počiatočných neúspechoch ich vyhnali nielen zo ZSSR, ale aj z celej strednej Európy a Balkánu. Sovietske tanky sa zastavili až v Berlíne a sovietska ofenzíva sa niesla v znamení – aký požičaj, taký vráť. Ruským vojakom, ktorí videli zverstvá nacistov vo svojej krajine, na Ukrajine a v Bielorusku sa však čudovať nemožno.

Švédski žurnalisti a politici by sa mohli viacej venovať štúdiu histórie, pretože ten, kto nepozná históriu je nútený opakovať stále rovnaké chyby, ako robili generácie pred ním. Švédski liberáli sú presvedčení o svojej bohorovnosti a majú dojem, že so svojimi americkými pánmi za chrbtom sú nezraniteľní, no hrozí im, že nakoniec šľapnú celou silou svojej bohorovnosti na historické hrable, až sa im z toho  zaiskrí v očiach. Viniť z toho budú samozrejme Rusko…

Klincevič doslovne uviedol, že pre Rusko sú hlavným geopolitickým konkurentom USA, amerických vazalov Rusko za problém nepovažuje. Rusko má dostatok zdrojov, odhodlaných ľudí, zbraní a sily na to, aby tak ako mnohokrát vo svojej histórii, ubránilo vlastnú samostatnosť. Ruská zem je veľká a plná hrobov tých, ktorí sa pokúšali Rusko zničiť. Rusi otvorene tvrdia, že chyba menom Gorbačov sa už opakovať nebude. Švédi by sa preto mali sústrediť v prvom rade na svoje vnútorné problémy.