Svätý Otec tradične požehnal vianočné jasličky, ktoré si priniesli deti

Vatikán 18. decembra 2018 (HSP/TK KBS/RV/Foto:TASR/AP-Alessandra Tarantino)

V Tretiu adventnú nedeľu 16. decembra pápež František prijal stovky rodín s deťmi, ktoré využívajú služby vatikánskeho Zdravotného strediska sv. Marty. Na obed udelil z okna Apoštolského paláca požehnanie veriacim na Námestí sv. Petra, medzi ktorými boli mnohé deti z rímskych farností a oratórií. Svätý Otec tradične požehnal vianočné jasličky, ktoré si deti priniesli

Pri audiencii v Aule Pavla VI. pápež osobitne pozdravil lekárov, zdravotné sestry a ostatný personál vatikánskeho zdravotného zariadenia. Poďakoval im za ich drahocennú službu a všetkým prítomným rodinám zaželal k blížiacim sa Vianočným sviatkom.

Čomu nás učia deti: Život chápe ten, kto sa vie skloniť

S približne 800 prítomnými sa Svätý Otec podelil aj s touto myšlienkou: „Pracovať s deťmi nie je ľahké, ale veľa nás to naučí. Mňa to učí jednej veci: že na porozumenie realite života sa treba skloniť, tak ako sa skláňame, aby sme pobozkali dieťa. Oni nás tomu učia. Povýšeneckí a pyšní nemôžu pochopiť život, lebo nie sú schopní sa znížiť.“

V príhovore pred modlitbou Anjel Pána Svätý Otec na slovách proroka Sofoniáša vysvetlil, že liturgia Tretej adventnej nedele pozýva k „radostnej vďačnosti Bohu, ktorý chce vždy vykúpiť a zachrániť tých, ktorých miluje. Pánova láska k svojmu ľudu je ustavičná, dá sa prirovnať k otcovskej nehe k deťom, snúbencovej nehe k snúbenici“.

Raduj sa, malá komunita kresťanov

Prameňom radosti je prítomnosť Ježiša, Emanuela, „Boha s nami“: „Prorok Sofoniáš totiž hovorí: «Kráľ Izraela, Pán, je s tebou»; a o trochu neskôr zopakuje: «Pán, tvoj Boh, je s tebou, on je mocný». Toto posolstvo nachádza svoj plný význam v okamihu zvestovania Panne Márii, ako nám ho podáva evanjelista Lukáš. Slová anjela Gabriela Panne Márii sú ako ozvena slov proroka Sofoniáša. Čo hovorí archanjel Gabriel Panne Márii? «Raduj sa, milosti plná, Pán je s tebou»“.“

Dnes je toto isté posolstvo určené Cirkvi: „Raduj sa, malá komunita kresťanov, chudobná a skromná, no krásna v mojich očiach, pretože vrelo túžiš po mojom Kráľovstve, si hladná a smädná po spravodlivosti, s trpezlivosťou utkávaš sieť pokoja, neženieš sa za tými, čo majú práve v rukách moc, ale verne zostávaš po boku chudobných. A tak z ničoho nemáš strach a tvoje srdce sa raduje“.

Radosť kresťana má dve podoby

Ako vysvetlil pápež František, radosť kresťana je ustavičná, pričom nadobúda dve podoby: „Ak žijeme takto, v prítomnosti Pána, naše srdce sa bude ustavične radovať. Tou „vysokou“ radosťou, keď je prekypujúca, i tou skromnou radosťou  každodennosti, čiže pokojom. Pokoj je tou drobnejšou radosťou, ale je to radosť.“

Napokon pápež odporúčal vziať si k srdcu adventnú výzvu v podobe otázky, akú v ľuďoch vyvolal už kedysi Ján Krstiteľ: „Čo musím urobiť? Táto otázka je prvým krokom k obráteniu, ku ktorému sme pozvaní počas adventného obdobia. Každý z nás nech sa spýta: Čo musím urobiť? Možno drobnosť, ale «čo mám urobiť?»“

V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka pred modlitbou Anjel Pána v 3. adventnú nedeľu 16. decembra 2018, ktorý predniesol z okna Apoštolského paláca.

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V túto tretiu adventnú nedeľu nás liturgia pozýva k radosti. Počujete dobre: k radosti. Prorok Sofoniáš sa obracia na malú časť ľudu Izraela týmito slovami: „Jasaj, dcéra sionská, plesaj, Izrael! Raduj sa a veseľ z plného srdca, dcéra jeruzalemská!“ (3,14). Jasať radosťou, plesať a tešiť sa: k tomuto sme v dnešnú nedeľu pozvaní. Obyvatelia svätého mesta sa majú radovať, lebo Pán zrušil svoj rozsudok (porov. v. 15). Boh odpustil, nechcel trestať! Z toho dôvodu už ľud nemá dôvod na smútok, na skľúčenosť, ale má prejaviť radostnú vďačnosť Bohu, ktorý chce vždy vykúpiť a zachrániť tých, ktorých miluje. Pánova láska k svojmu ľudu je ustavičná, dá sa prirovnať k otcovskej nehe k deťom, snúbencovej nehe k snúbenici, tak ako hovorí aj prorok Sofoniáš: „Teší sa a plesá nad tebou, obnovuje k tebe svoju lásku, plesá nad tebou a jasá“ (v. 17). V tomto spočíva táto nedeľa, nazývaná radostnou, tretia nedeľa Adventu, pred Vianocami.

Sofoniášova výzva sa osobitne hodí na tento čas, kedy sa pripravujeme na Vianoce, pretože sa vzťahuje na Ježiša, Emanuela, „Boha s nami“: jeho prítomnosť je prameňom radosti. Prorok Sofoniáš totiž hovorí: „Kráľ Izraela, Pán, je s tebou“; a o trochu neskôr zopakuje: „Pán, tvoj Boh, je s tebou, on je mocný“ (v. 15.17). Toto posolstvo nachádza svoj plný význam v okamihu zvestovania Panne Márii, ako nám ho podáva evanjelista Lukáš. Slová anjela Gabriela Panne Márii sú ako ozvena slov proroka Sofoniáša. Čo hovorí archanjel Gabriel Panne Márii? „Raduj sa, milosti plná, Pán je s tebou“ (porov. Lk 1,28). Takže vraví jej „raduj sa“. V akejsi zapadnutej dedinke v Galilei, v srdci jednej, svetu úplnej neznámej mladej dievčiny Boh zapaľuje iskierku radosti pre celý svet. Dnes je toto isté posolstvo určené Cirkvi, ktorá je pozvaná prijať Evanjelium, aby sa stalo telom, aby nabralo formu konkrétneho života. Hovorí Cirkvi, všetkým nám: „Raduj sa, malá komunita kresťanov, chudobná a skromná, no krásna v mojich očiach, pretože vrelo túžiš po mojom Kráľovstve, si hladná a smädná po spravodlivosti, s trpezlivosťou utkávaš sieť pokoja, neženieš sa za tými, čo majú práve v rukách moc, ale verne zostávaš po boku chudobných. A tak z ničoho nemáš strach a tvoje srdce sa raduje“. Ak žijeme takto, v prítomnosti Pána, naše srdce sa bude ustavične radovať. Tou „vysokou“ radosťou, keď je prekypujúca, i tou skromnou radosťou  každodennosti, čiže pokojom. Pokoj je tou drobnejšou radosťou, ale je to radosť.

Aj sv. Pavol nás dnes vyzýva, aby sme si v ničom nezúfali, ale za každých okolností prednášali Bohu naše žiadosti, naše potreby a trápenia „v modlitbách a prosbách“ (Flp 4,6). Vedomie, že sa v ťažkostiach vždy môžeme obrátiť na Pána a že on nikdy neodmietne naše volanie, je veľkým dôvodom na radosť. Nijaká obava či strach nás nikdy nebudú môcť obrať o ten pokoj, ktorý nepochádza z ľudských vecí, z ľudskej potechy – nie, ide o pokoj pochádzajúci od Boha, z poznania, že Boh láskyplne vedie náš život a robí tak neprestajne. I uprostred problémov a trápení táto istota živí našu nádej a odvahu.

Aby sme ale prijali Pánovo pozvanie k radosti, je treba, aby sme boli ochotní vstúpiť do dialógu. Čo sa tým chce povedať? Tak ako tí, čo počúvali kázanie Jána Krstiteľa a potom sa ho pýtali: Ty kážeš takto, ale my, «čo teda máme robiť?» (Lk 3,10). – Čo musím urobiť? Táto otázka je prvým krokom k obráteniu, ku ktorému sme pozvaní počas adventného obdobia. Každý z nás nech sa spýta: Čo musím urobiť? Možno drobnosť, ale „čo mám urobiť?“. A Panna Mária, ktorá je našou matkou, nech nám pomáha otvoriť naše srdcia „Bohu, ktorý prichádza“, aby zaplavil radosťou celý náš život.

Preložila: Slovenská redakcia VR

Požehnanie jasličiek: Čo je to žasnúť

Medzi prítomnými na Námestí sv. Petra pápež František pozdravil osobitne deti z rímskych farností a oratórií, ktorí si so sebou priniesli figúrky Ježiška v jasličkách, ktoré v 3. adventnú nedeľu Svätý Otec tradične požehnáva. Pred požehnaním figúrok, v Ríme nazývaných „Bambinelli“, Svätý Otec deťom poradil, aby na Vianoce pri modlitbe pozorne hľadeli na Ježiška v jasličkách a takto v sebe pocítili žasnutie:

„Opýtate sa ma, čo je to žasnutie. Je to pocit veľmi silný, je to viac než len bežný citový dojem. Je to vidieť Boha. Užasnúť nad tým veľkým tajomstvom Boha, že sa stal človekom. A Duch Svätý vám vloží do srdca Ježišovu prostotu, nehu a dobrotu.“

Deti spolu s animátormi prišli pod vedením rímskeho pomocného biskupa Mons. Ruzzu. Dopoludnia slávili vo Vatikánskej bazilike svätú omšu s duchovným správcom baziliky kardinálom Comastrim.

Za správne uplatnenie Globálneho paktu o migrácii

Po spoločnej modlitbe Anjel Pána udelil Svätý Otec apoštolské požehnanie. Ďalej odporúčal do modlitieb veriacich synchronizované medzinárodné úsilie o zodpovedný a solidárny prístup k migrácii:

„Drahí bratia a sestry, v uplynulom týždni bol v marockom Marrákeši schválený Globálny pakt o bezpečnej, usporiadanej a regulárnej migrácii, ktorý chce byť referenčným rámcom pre medzinárodné spoločenstvo. Nádejam sa preto, že medzinárodné spoločenstvo aj vďaka tomuto nástroju bude môcť konať so zodpovednosťou, solidaritou a spolucítením voči tým, ktorí z rozličných príčin opustili vlastnú krajinu a zverujem tento úmysel do vašich modlitieb.“