Môj profil 
Predplatné
Ako je známe, sv. Kolbe – poľský kňaz z rádu minoritov (Rád menších bratov konventuálov) zomrel ako mučeník v koncentračnom tábore Osvienčim v roku 1941. Obetoval sa za svojho spoluväzňa – otca rodiny – a žiadal prijať namiesto neho trest smrti vyhladovaním.
Sv. Maximilián, ktorý sa vyznačoval aj osobitnou úctou k Panne Márii, sa narodil v Poľsku v roku 1894. V roku 1917 založil evanjelizačné hnutie s názvom Militia Immaculatae, ktoré je dnes rozšírené po celom svete. V tridsiatych rokoch 19. storočia pôsobil aj ako misionár v Japonsku. Blahorečil ho sv. Pavol VI. v roku 1971, kanonizovaný bol v roku 1982 sv. Jánom Pavlom II.
„Sv. Maximiliána Kolbeho môžeme definovať ako apoštola Nepoškvrnenej Panny Márie“, hovorí pre Vatican news predseda hnutia Militia Immaculatae, teológ a autor viacerých kníh o živote tohto svätca – duchovný otec Rafaele Di Muro. Ako vysvetľuje, Maximilián Kolbe venoval pozornosť aj komunikačným prostriedkom:
„Bol apoštolom Nepoškvrnenej Panny Márie, ale aj apoštolom médií. Robil všetko pre to, aby druhým pomohol spoznať materskú lásku Panny Márie k ľudstvu a robil to prostredníctvom tých najsofistikovanejších prostriedkov svojej doby – tlače a rádia – len, aby sa Božie slovo dostalo k ľuďom, ktorí zažívali Prvú a Druhú svetovú vojnu.“
Sv. Pavol VI. Maximiliána Kolbeho definoval ako mučeníka lásky…
„V roku 1971 Pavol VI. blahorečil sv. Maximiliána a zdôrazňuje toto jeho gesto. Okrem toho, Pavol VI. ho definoval ako „svätca radosti“, spolu so sv. Teréziou od Dieťaťa Ježiša. To znamená radostnú lásku, radostné darovanie sa. (…) Hovoriť o ňom fascinuje aj nové generácie, ktoré v ňom vidia príklad neuveriteľnej lásky. Dal zvíťaziť láske aj v situácii nenávisti, bolesti, uprostred všetkých brutálností, ktoré si len môžeme predstaviť a tie nezabránili Maximiliánovi vykonať gesto lásky. Ako hovoria tí, čo prežili Osvienčim, toto bolo jedným veľkým posolstvom pre celý koncentračný tábor, v ktorom Maximilián žil.
Pápež Wojtyla pri jeho kanonizácii v roku 1982 povedal, že sv. Maximilián mal tri veľké lásky: prvou bol Ježiš Kristus, druhou Nepoškvrnená Panna Mária a treťou sv. František. Tieto slová sú syntézou duchovného života sv. Maximiliána. “
Je to gesto, ktoré má čo povedať aj našej epoche, hovorí kňaz a teológ Di Muro:
„Maximilián nám pomáha pochopiť, že je možné dovoliť láske zvíťaziť, a to vždy. Počas troch mesiacov, v ktorých žil v koncentračnom tábore Osvienčim v roku 1941, ho jeho spoluväzni veľmi oceňovali za gestá lásky, ktoré konal aj počas väznenia – za jeho darovanie jedla tým, ktorí na tom boli najhoršie, jeho poskytovanie sviatosti spovede, slávenia svätej omše, a to aj utajeným spôsobom… Maximilián sa počas tých troch mesiacov v tábore stáva referenčným bodom pre mnohých, ktorí ho poznajú a oceňujú jeho spôsob darovania sa, a to aj osobám iných náboženstiev. Jeho láska je tou láskou, ktorá prichádza (…) od Krista, od Márie, od sv. Františka a dokáže si raziť cestu aj na takom strašnom mieste, akým bol Osvienčim.“
