Môj profil 
Predplatné
Najväčšou radosťou jeho bolo, keď mohol pred obrazom Rodičky Božej kľačiavať a k nej o prímluvu vzdychať. Raz zvolal svätý Alfons počas modlitby svojej v prostote srdca svojho detinského ku Kráľovné nebeskej:
„Ó Matka moja! Keby si vedela, jak veľmi milujem teba. Jak veľmi ty mňa i miluješ, predsa ja mám ešte radšej teba!“ Na to zjavila sa mu Matka Božia a veľkou láskavosťou pokarhala ho za tieto slová. A svätý mladík tým väčšou, útlejšou dôverou a láskou vinul sa v modlitbách svojich ku preblahoslavenej Panne Márii, ktorá mu od milostivého Boha mnohé zriedkavé dary duševné vyprostredkovala.
Keď sa vyučil potrebným vedám, pridŕžal ho otec ku prácam obchodným. A zbožný mladík nezabúdzal ani pri kupectve na dušu svoju a úzkostlivé staral sa o spasenie svoje. V slobodnom čase navštevoval chrámy a každého dňa večer a ráno kľačiaval pred obrazom Panny Márie v izbietke svojej, z usporených peňazí nadeľoval štedre chudobných bližných svojich. Starostliví rodičia nahovorili dospelého mládenca, aby do stavu manželstva vstúpil a obchod prevzal. Z poslušnosti vstúpil do stavu manželského a venoval sa pokorne povolaniu svojmu. Pri mnohých starostiach, s akými spojený býva závod obchodnícky, nezabúdzal na večný cieľ putovania a namáhania pozemského, a uprostred prác i starostí snažil sa po zbožnosti a kresťanskej dokonalosti. Žiadneho človeka neukrivdil v obchode svojom. Každý ubiedený bližný nachádzal u neho podporu hmotnú a útechu duševnú. Tak žil zbožný a spravodlivý obchodník do štyridsiateho roku veku svojho, vysoko ctený a vážený každým človekom.
Neúprosná smrť odňala svätému Alfonsovi postupne milých rodičov, starostlivú zbožnú manželku a dve milostné dietky, ktorými láskavý a dobrotivý Boh šťastné manželstvo jeho bol obdaril. I poznal pokorný sluha Boží ešte lepšie márnosť vecí pozemských, radil sa s otcom svojím duchovným, ktorému sa veľmi často z hriechov svojich vyznával, čo by mal robiť, aby Bohu a duševnému spaseniu svojmu výlučne slúžiť mohol. Po mnohom rozvažovaní a po prekonaní mnohých ťažkostí vstúpil roku 1571 v meste španielskom Valencii do rádu Jezuitov. Pokornému, štyridsať ročnému bratovi naložil predstavený kláštora najnižšie a najťažšie ručné práce, ktoré on v prostote srdca svojho ochotne a svedomite vykonával. V krátkom čase stal sa pokorný sluha Boží vzorom pre všetkých nižších bratov tovaryšstva Ježišovho, i pre všetky pracovné stavy a povolania v každej kresťanskej cnosti. Najmä vynikal svätý Alfons Rodriguez hlbokou pokorou a prostotou srdca, láskavosťou ku chudobe, zriedkavým zapieraním seba a trpezlivosťou, neúnavnou pracovitosťou, tak zvanou slepou poslušnosťou, úctivosťou, a úslužnosťou. Myseľ jeho bola pri každej práci k Bohu obrátená. Častoráz za celé hodiny kľačiaval pred obrazom umučeného Spasiteľa, alebo pred sochou Panny Márie. Za štyridsaťšesť rokov obstarával svätý Alfons Rodriguez rozličné práce v kláštoroch rádu. Najdlhšie a to až do blahoslavenej smrti svojej zastával povinnosť vrátneho kláštorského. Keď vo vysokej starobe cítil blížiť sa poslednú hodinku pozemského putovania svojho, prijal s najväčšou kajúcnosťou a skrúšenosťou sväté sviatosti zomierajúcich, upadol do blaženého vytrženia, ktoré za tri dni trvalo, i usnul v Pánu s úsmevom na tvári dňa 31. októbra roku 1617 v 86. roku svätého života svojho na ostrove Malorke. Milostivý Boh oslávil verného sluhu Svojho ako za požehnaného života jeho, tak i po blahoslavenej smrti mnohými divmi a zázrakmi. Preto vyhlásil ho pápež Lev. XII. roku 1825 za blahoslaveného a pápež Lev XIII. roku 1888, dňa 15. januára vriadil ho do počtu svätých, i nariadil sláviť pamiatku jeho v deň 30. októbra každého roku.
Svätý Alfons Rodriguez vyobrazuje sa v rúchu tovaryšstva Ježišovho, ako kľačí so zopätými na prsách rukami, na ktorých visí ruženec, pred sochou Umučeného.
Karol Jerguš
.JPG)
