Sulík súhlasí s predĺžením moratória: My sa ho nebojíme, SaS je postavená na programe

Bratislava 27. novembra 2019 (TASR/HSP/Foto:SITA-Diana Černáková)

Rozhodnutie prezidentky Zuzany Čaputovej podať na Ústavný súd SR návrh na preskúmanie zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý predlžuje zákaz zverejňovať výsledky prieskumov zo 14 na 50 dní pred voľbami, je podľa predsedu SaS Richarda Sulíka správny krok. „Za SaS chcem povedať, že my sa žiadneho moratória nebojíme, či štrnásťdňového, päťdesiatdňového alebo žiadneho. SaS je strana postavená na programe,“ povedal Sulík v diskusii na Tablet.tv

Reagoval tak na utorkové (26. 11.) rozhodnutie osemdesiatich poslancov Národnej rady (NR) SR prelomiť veto prezidentky a definitívne tak uzákoniť predĺženie moratória na predvolebné prieskumy preferencií politických strán.

Rovnako kriticky vníma líder SaS odsunutie množstva prevažne opozičných zákonov v prvom čítaní z aktuálnej schôdze parlamentu. Keďže v tomto volebnom období už riadna schôdza NR SR nebude, je pravdepodobné, že sa o týchto zákonoch už vôbec nebude rokovať.

Vládna koalícia tento krok odôvodnila faktom, že riadny legislatívny proces by sa v prípade týchto zákonov aj tak nestihol zavŕšiť v tomto volebnom období a rozprava k nim by bola v skutočnosti len predvolebnou kampaňou. „Moji kolegovia v parlamente, rovnako ako kolegovia z iných opozičných strán, pripravujú na toto primeranú reakciu. Buď to bude mimoriadna schôdza, kde sa tieto návrhy prerokujú, alebo reakcia iného typu. Napríklad opakovaný návrh na ďalšiu schôdzu,“ konštatuje Sulík.

Hoci SaS doteraz vždy kandidovala v parlamentných voľbách samostatne, tentokrát rokovala aj o alternatíve širokej koalície. „Reagovali sme na opakovanú výzvu Andreja Kisku (Za ľudí). Povedali sme si, že my nebudeme tí, ktorí budú trhať partu a ideme rokovať. Na námestí 17. novembra som to verejne oznámil. Ale následne si to Andrej Kiska rozmyslel. To je všetko. SaS ide sama,“ zhrnul Sulík.

Neuspela ani koaličná iniciatíva Igora Matoviča (OĽaNO). „Aj to je uzavretá vec. Udialo sa to minulú nedeľu, bol to dôverný rozhovor. Išlo tam o štvorkoalíciu, kde by Za ľudí nahradilo OĽaNO. Ale ani k takejto koalícii nedošlo,“ povedal predseda SaS.

Osobne ho mrzí, že sa nepodarilo zaangažovať vedca a podnikateľa Roberta Mistríka, ktorý bol svojho času jedným zo zakladajúcich členov SaS a kandidoval v posledných prezidentských voľbách na post hlavy štátu. „Robert Mistrík sa nakoniec rozhodol nekandidovať, bol dosť znechutený z debát okolo možnej koalície. Dostal rôzne návrhy, ponuky, prísľuby. Nie iba od nás, my sme držali dohody. Ale iní možní členovia tej koalície mu zjavne niečo nasľubovali a potom to už neplatilo. Ako to v slovenskej politike chodí. Robert Mistrík sa znechutený stiahol,“ reagoval Sulík.

Zo SaS odišlo viacero doterajších poslancov, ktorí dnes avizujú kandidatúru za Demokratickú stranu. Sulík však upozorňuje, že iné osobnosti zasa do strany vstúpili. „Napríklad starostka bratislavského Starého Mesta Zuzana Aufrichtová alebo Ján Krošlák, bývalá svetová päťdesiatka v tenise, ktorý sa u nás venuje športu,“ povedal.

Straníkmi sa stali aj doterajší nestranícki nominanti SaS Juraj Droba a Martin Klus. „Martin Klus je už štyri roky poslancom za SaS, teraz vstúpil do strany. Má u nás na starosti zahraničnú a európsku politiku, je v kontakte s našimi europoslancami,“ konštatoval Sulík.

Hoci je Droba predsedom Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a Lucia Ďuriš Nicholsonová europoslankyňou, obaja sa rozhodli kandidovať aj do NR SR. V prípade Drobu je to podľa Sulíka najmä snaha pomôcť strane a v prípade postupu do NR SR by sa mandátu vzdal, Nicholsonová by za istých okolností vymenila európsky za slovenský poslanecký mandát.

Deviate miesto kandidátky je zatiaľ voľné, jeho personálne obsadenie zverejnia až vo štvrtok 28. novembra.

SaS aktuálne predstavila takmer 140 opatrení svojej zdravotníckej reformy a chce v parlamente podporiť aj návrh ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej (nom. Smeru-SD) na stratifikáciu nemocníc.

„V zdravotníctve chceme ako prvé stanoviť nárok (pacienta). Nie je možné sľubovať ľuďom, že za obmedzené peniaze z odvodov dostanú všetci neobmedzené služby. Omnoho korektnejšie je povedať, že stanovíme tzv. nárok, kde bude okolo 7000 z 10.000 dnes známych diagnóz. A to bude základná, primárna zdravotná starostlivosť, na ktorú budú mať ľudia nárok na základe zdravotného poistenia,“ povedal Sulík. Ďalšie opatrenie je stanovenie ceny výkonov a SaS uvažuje aj o obmedzení zisku zdravotných poisťovní.

V programe budú riešiť otázky spravodlivosti, boja proti korupcii či byrokracii. „Čoskoro predstavíme školstvo, máme extra program pre vedu, extra pre šport. Pre lesy, odpadové hospodárstvo. Veľké témy ako je bezpečnosť či samospráva. Ekonomické témy ako je rozpočet, finančný trh, ochrana spotrebiteľov,“ dodal Sulík. „Čo sa týka podnikateľského prostredia, naša agenda 2020 je kompletne vynovená. Je to také dieťa Jany Kiššovej, ktoré nám zanechala v SaS,“ dodal.