Sulík: “Gréci majú na výber medzi morom a cholerou”

Bratislava 4. júla 2015  (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Odpoveď Grékov v referende podľa Sulíka ovplyvňuje aktuálna finančná situácia v krajine

Aktuálne grécke referendum v tejto fáze už radšej vôbec nemalo byť. „Na odporúčania gréckym voličom je dnes neskoro. Gréci majú na výber medzi morom a cholerou. Je jedno, ako rozhodnú,“ povedal v diskusii na TABLET.TV predseda SaS Richard Sulík.

Dnes sú podľa neho grécki voliči už len rukojemníkmi prekvapivého rozhodnutia premiéra Alexisa Tsiprasa. „Ak by bol Tsipras robil referendum dva mesiace dozadu, odpoveď gréckeho ľudu by bola jednoznačne nie, úsporné opatrenia by odmietli,“ povedal Sulík s tým, že podľa jeho informácií v tomto čase radil Tsiprasovi referendum aj nemecký minister financií Wolfgang Schäuble.

„Ale Gréci sú celý tento týždeň konfrontovaní s tým, že banky sú zavreté, z bankomatov dostanú maximálne 60 eur, že sa minuli drobné. A to dosť vplýva,“ komentoval predseda SaS výsledky prieskumov, podľa ktorých možno grécki voliči prekvapivo európske opatrenia schvália.

Ak Gréci povedia úsporným opatrenia ÁNO, na druhý deň bude musieť Tsiprasova vláda odstúpiť. Zrejme dôjde k novým voľbám,“ konštatoval Sulík, podľa ktorého však nové voľby nič podstatného vyriešiť nemusia.

„Syriza a Tsipras má stále veľké množstvo podporovateľov. Pokojne sa môže stať, že v nových voľbách bude Syriza možno slabšia ako dnes, ale stále ešte najsilnejšia. A dostane tzv. bonus 50 mandátov pre najsilnejšiu stranu. Môže sa stať, že situácia bude ešte celé mesiace zamotaná,“ konštatoval Sulík.

Ak Gréci predsa len reformy odmietnu, bude podľa Sulíka pokračovať dnešný chaotický stav, situácia však môže rýchlejšie eskalovať k vystúpeniu Grécka z eurozóny. To je podľa predsedu SaS jediné dlhodobo udržateľné riešenie krízy, aj to však má svoje úskalia. V súčasnosti totiž neexistuje žiadny mechanizmus pre odchod štátu z eurozóny a okrem toho z nej Gréci ani vystúpiť nechcú.

Grécko teda podľa neho zbankrotuje a zatiaľ ostane v eurozóne. Potom budú musieť hľadať riešenie všetky štáty EÚ. Prvých päť rokov snáh o ekonomické ozdravenie Grécka však podľa Sulíka ukazuje, že konkurencieschopnosť gréckej ekonomiky je príliš nízka na zotrvanie v eurozóne. Dodal, že dnes sa do Grécka, ktoré má ideálne predpoklady na poľnohospodárstvo, dovážajú paradajky z Holandska a ešte aj v tomto segmente má z hľadiska exportu a importu negatívnu bilanciu.

„Grécka ekonomika je zlikvidovaná, priemyselná výroba na úrovni 70. rokov, nezamestnanosť je dvojnásobná, HDP klesol o štvrtinu a dlh stúpol zo 120 na 180 percent HDP,“ zhrnul vývoj posledných rokov Sulík.

Slovenským turistom cestujúcim do Grécka odporúča nedôverovať vyhláseniam o tom, že ich platobné karty budú normálne fungovať. „Keď je raz bankomat fyzicky prázdny, nevydá nič. Určite by som sa na karty nespoliehal,“ povedal Sulík s tým, že v mnohých obchodoch aktuálne vôbec platby kartou neakceptujú. Okrem toho je v krajine ďalší problém, a to je nedostatok drobných bankoviek a mincí.

„Hotovosť si treba vziať v malých bankovkách. Nevedia rozmieňať, minuli sa drobné, minuli sa päť a desaťeurovky, bankomaty dnes ráno vydávali len päťdesiateurovky,“ povedal Sulík. Zároveň podľa neho treba venovať zvýšenú pozornosť bezpečnosti. Ľudia v Grécku aktuálne vybrali z bánk veľké množstvo hotovosti, a to nahráva rôznym podvodníkom a zlodejom.

Sulík na záver krátko komentoval rokovania medzi SaS na jednej strane a budúcou koalíciou OĽaNO a NOVA na strane druhej. Konštatoval, že spojenie liberálov a konzervatívcov by malo zmysel vtedy, keby ich spájala silná spoločná ekonomická vízia reprezentovaná výrazným lídrom. Jeden z ľudí, ktorí by boli schopní zohrať túto úlohu, sa podľa Sulíka už rozhodol ponuku neprijať, rokuje však s ďalším. „Ale ak sa tento scenár nepodarí naplniť, pôjde SaS do volieb sama. Je to úprimnejšia a čestnejšia ponuka voličom,“ uzavrel Sulík.