Bývalá riaditeľka potratovej klinike Sue Thayer zavíta na Národný pochod za život: Prevažná väčšina potratov sa vykonáva kvôli pohodliu, hovorí

Bratislava 8. augusta 2019 (HSP/TK KBS/Foto:Screenshot Youtube)

Na Národnom pochode za život, ktorý sa uskutoční 22. septembra v Bratislave, vystúpi Sue Thayer zo Spojených štátov amerických, ktorá bola takmer 18 rokov riaditeľkou jednej z kliník pro-potratovej organizácie Planned Parenthood. Tá ročne vykonáva takmer 36 percent všetkých potratov v USA a o život pripraví viac než 320 000 detí

Sue po celý čas verila, že pomáha ženám, keďže sa na “jej” klinike potraty nevykonávali. Keď sa však dozvedela, že sa situácia zmení a na kliniku zavedú potraty prostredníctvom webkamery, ktoré mal vykonávať nelekársky personál vrátane nej samej, uvedomila si, ako veľmi sa mýlila. Sue neskôr viedla modlitebnú kampaň 40 dní za život priamo pred svojím bývalým pracoviskom, ktoré krátko na to úplne ukončilo svoju činnosť. Je zakladateľkou tehotenského centra Cornerstone For Life. V súčasnosti pracuje pre iniciatívu 40 Days for Life ako terénna koordinátorka. Prinášame s ňou rozhovor, ktorý priniesol portál 40dni.sk.

– Prečo ste sa rozhodli pracovať v Spoločnosti pre plánované rodičovstvo (angl. Planned Parenthood – PP)?

Sue Thayer: Začiatkom roku 1991 mi jeden známy povedal, že PP v mojom rodnom meste Storm Lake v štáte Iowa hľadá asistenta pre plánovanie rodičovstva. Spoločnosť bola v meste od roku 1985, no ja som o nej veľa nevedela. Vyrastala som v sekulárnej domácnosti a nikdy som o realite potratov neuvažovala… Niekoľko rokov som však bola zapojená do hospicovej starostlivosti a uvedomila som si, že práca s mladými ženami by bola príjemnou zmenou, a tak som sa prihlásila. Počas pracovného pohovoru v PP sa ma spýtali na môj názor na potraty. Keďže som v tom čase bola matkou dvoch detí, slobodne som sa o svoj názor podelila, pretože som vedela, že život sa skutočne začína momentom počatia. Prekvapivo ma napriek môjmu názoru prijali. V krátkom čase ma povýšili, a tak som sa stala riaditeľkou kliniky Spoločnosti pre plánované rodičovstvo v Storm Lake. Musím sa priznať, že celý čas som úprimne verila, že pomáham ženám. Všetko sa zmenilo až neskôr – v čase, keď ma poslali na školenie, aby som mohla asistovať pri vykonávaní potratov.

– Ako vyzeral Váš bežný deň na klinike?

Sue Thayer: Klinika PP v Storm Lake bola zameraná na plánovanie rodičovstva, pričom najbližšia potratová klinika spoločnosti bola vzdialená takmer tri hodiny cesty, v meste Des Moines. V Storm Lake sme ženám poskytovali antikoncepciu, tehotenské testy a príp. poradenstvo, ako aj testy a následnú liečbu sexuálne prenosných infekcií. Svoju prácu som milovala, hoci bola náročná.

– Stali ste sa počas Vašej práce na klinike osobne svedkom potratov?

Sue Thayer: Keď som sa stala riaditeľkou kliniky, dozvedela som sa, že každý z vyššieho manažmentu PP musí povinne stráviť jeden deň priamo na mieste vykonávania potratov. Šla som teda do Des Moines. Musím sa priznať, že ani vtedy som ešte nevedela, do čoho idem. Nerozumela som, čoho svedkom sa mám stať… Ten deň si pamätám dodnes. Bol nesmierne náročný, bola som svedkom asi 35 – 40 potratov, z ktorých minimálne jeden bol potrat dvojčiat. Odvtedy som bola pri obrovskom množstve potratov, keďže som na susedných klinikách PP, ktoré potraty vykonávali, strávila veľa dní.

– Opíšte jednu situáciu na klinike, na ktorú nikdy nezabudnete.

Sue Thayer: Tých situácií je tak veľa… Pamätám si úplne prvý deň, kedy som sa stala svedkom chirurgických potratov. Bolo to strašné. Pamätám si, že pred klinikou stála skupina modliacich sa ľudí. Mala som strach! Pravdepodobne najťažšie obdobie však prišlo až v roku 2002. V Storm Lake sa našiel mŕtvy novorodenec a polícia od nás súdnou cestou žiadala tehotenské záznamy žien v snahe určiť matku dieťaťa. PP však odmietlo poskytnúť akékoľvek informácie, z čoho sa vyvinula celonárodná debata ohľadne práva na súkromie v spojitosti s lekárskymi záznamami. Dostala som sa vtedy do centra pozornosti. Medzi nami, zamestnancami PP, tento prípad vyvolal mnoho rozporov.

– Koľko potratov sa robilo na Vašej klinike?

Sue Thayer: Na klinike v Storm Lake v štáte Iowa, kde som pracovala, sa začali vykonávať potraty pomocou webkamery asi týždeň potom, čo ma prepustili. V celom štáte sme mali v rámci PP spolu 17 kliník. Vo väčšine z nich sa robili chirurgické potraty aj potraty cez webkamery. Počas môjho vyše 17-ročného pôsobenia sme mali v Iowe len jednu lekárku-potratárku, ktorá cestovala z jednej kliniky na druhú po celom štáte. Časom nabrala skúsenosti, zvykla si aj na neskoršie potraty, a napokon vykonávala potraty aj v druhom trimestri tehotenstva (od 13. do 28. týždňa života dieťaťa).

Na klinikách PP v Iowe sa teda potraty vykonávali takmer každý deň. Potraty cez webkameru odštartovali najmä kvôli vysokým výdavkom spojených s chirurgickými potratmi. Tie si vyžadovali neustále cestovanie v zlom počasí. Problémom bol aj vysoký počet objednaných pacientiek, ktoré však na potrat napokon neprišli. Potrat cez webkameru stojí rovnako ako chirurgický potrat, no nepredstavuje pre spoločnosť takmer žiadne vedľajšie výdavky. Lekár-potratár totiž za pacientkou necestuje, ale “vyšetruje” ju a nariadi potrat z pohodlia vlastnej kancelárie. Pre PP je potrat cez webkameru veľmi výnosný biznis.

– Koľko stál jeden potrat?

Sue Thayer: Najnižšia cena za potrat bola 450 dolárov. Cena však stúpala priamoúmerne s vekom dieťaťa. Ženy sme povzbudzovali, aby sa pre potrat rozhodli čím skôr, pretože by to vo vyššom štádiu bolo oveľa drahšie. Okrem toho sme klientkám ponúkali aj rôzne kreatívne spôsoby platby za potrat, napríklad nové kreditné karty. Ako zamestnanci PP sme zas boli dôrazne nabádaní k tomu, aby sme venovali časť peňazí z každej výplaty do tzv. The Justice Fund (fond spravodlivosti). Ten ponúkal ženám štipendium na zafinancovanie potratu. Na potrat pritom chodili nielen mladučké tínedžerky a slobodné študentky vysokých škôl, ale aj mnoho vydatých žien okolo 30 rokov či žien po štyridsiatke.

– A čo matky v ohrození života či počaté deti s vážnymi zdravotnými problémami?

Sue Thayer: Počas môjho pôsobenia na klinike sme nemali ani jeden prípad pacientky, ktorá by potrebovala ísť na potrat kvôli zdravotným komplikáciám. Takéto prípady sú mimoriadne zriedkavé. Prevažná väčšina potratov sa vykonáva kvôli pohodliu – matke by dieťa jednoducho nepasovalo do života.

– Zažili ste na klinike ženy trpiace postpotratovým syndrómom? Ako ste riešili takéto situácie?

– Sue Thayer: Ženy sme po potrate pravidelne stretávali na ich kontrolnom vyšetrení, ktoré sa odohralo vždy nejaký čas po zákroku. Jedna z otázok, ktorú sme s nimi rozoberali, bola: “ako sa cítite?” Bez ohľadu na odpoveď danej ženy sme však vyšetrenie ukončili a so ženou sa rozlúčili. Nikdy sme neponúkali žiadne dodatočné poradenstvo ani akékoľvek informácie o rôznych formách pomoci. Mali sme zadané veľmi prísne normy productivity a nemali sme čas riešiť situáciu rozrušenej, ubolenej či psychicky zničenej ženy. Stále žijem v Storm Lake, a tak často stretávam ženy, ktoré šli na potrat, no svoje rozhodnutie následne trpko oľutovali. Ženy po potrate nesmierne trpia.

– Aké komplikácie ste počas Vášho pôsobenia na klinike zažili?

Sue Thayer: Najťažší prípad, ktorý sme mali, bola jedna žena, ktorej sme zavádzali vnútromaternicové teliesko. Nanešťastie došlo k perforácii (prederaveniu) maternice a ženu museli okamžite operovať. Prežila. Spomínam si aj na prípad ženy, ktorá prišla na tehotenský test, no odtiekla jej z ničoho nič plodová voda a začal sa pôrod. Nový zamestnanec vtedy okamžite zavolal sanitku. To je však v PP vo väčšine prípadov takmer zakázané, pretože to nezanecháva dobrý dojem na vonkajších pozorovateľov.

– Poskytovali ste na klinike v Storm Lake aj mamografie, prenatálne vyšetrenia a iné služby pre ženy?

Sue Thayer: Žiadna z kliník Spoločnosti pre plánované rodičovstvo nikdy reálne nevykonala mamografické vyšetrenie. Prenatálna starostlivosť u nás pozostávala z odporúčania brať vitamíny a menšej brožúrky týkajúcej sa prenatálneho zdravia.

– Povedzte nám viac o svojom obrátení.

Sue Thayer: Zlom prišiel v čase, keď spoločnosť avizovala zavedenie potratov prostredníctvom webkamery. Chceli ich začať vykonávať aj na našej klinike v Storm Lake. Bolo to hrozné obdobie. Nelekársky personál (ako som bola aj ja a ďalší zamestnanci) mal byť zaškolený na vykonávanie transvaginálnych ultrazvukov! Čím viac sa táto zmena blížila, tým viac som proti nej bojovala. Okrem toho som v tom čase zažila duchovné obrátenie, rástla som vo viere a učila som sa stále viac o Božom Slove. Bolo mi jasné, že moje dni v PP sú spočítané.

– Čo na to povedala Vaša rodina a priatelia? Mali ste strach?

Sue Thayer: Boli šokovaní. Som totiž matkou piatich detí. Tri z nich mám adoptované a za posledných 27 rokov som mala v pestúnskej starostlivosti viac než 130 detí. Bála som sa! Nevedela som, čo so mnou bude. Už som však vedela, že moju budúcnosť má vo svojich rukách Boh. Naučila som sa nadovšetko mu dôverovať. Nikdy ma nesklamal. Postaral sa o všetky moje potreby!

– Kedy ste začali pracovať pre iniciatívu 40 Days for Life a prečo?

Sue Thayer: Odkedy som viedla kampaň 40 dní za život pred svojím bývalým pracoviskom v Storm Lakev roku 2011, bezhranične dôverujem v silu modlitby a pôstu. “Moja” klinika sa totiž po 40-dňovej kampani zatvorila a zrušila! Na svojich cestách po svete som o tom svedčila a ľudia sa ma začali pýtať, či pre 40 Days for Life aj pracujem. Vysvetľovala som im, že nie som ich zamestnancom, ale najväčším fanúšikom! Všetko sa však zmenilo až v roku 2018. Zavolal mi Shawn Carney, prezident 40 Days for Life a spýtal sa ma, či by som pre nich nechcela pracovať. Bola som úplne nadšená! Odvtedy pracujem pre 40 Days for Life ako terénna koordinátorka.

– Prezraďte nám, ako teraz vyzerá Váš bežný deň. V čom spočíva práca terénneho koordinátora?

Sue Thayer: Jedna z vecí, ktoré na tejto práci milujem, je fakt, že žiaden bežný deň vlastne ani nezažívam 🙂 Spolupracujem s našimi úžasnými lídrami, ktorí vedú 40-dňové modlitebné vigílie v celých Spojených štátoch a Kanade. Na jar a na jeseň teda veľa cestujem, aby som sa s nimi stretla, pretože v tom čase kampane prebiehajú. Mojou úlohou je hlavne povzbudzovať ich a pomáhať im s čímkoľvek, čo práve potrebujú.

– Často cestujete, aby ste sa so svetom podelili o svoje svedectvo. Koľko krajín ste už navštívili?

Sue Thayer: Snažím sa ísť všade, kam ma zavolajú. Precestovala som celé Spojené štáty a už teraz sa veľmi teším na moju tretiu návštevu Európy! Nie som si istá, koľko ľudí počulo moje svedectvo, ale ak zarátam aj rádio, tak je ich veľmi, veľmi veľa. Vždy sa rada podelím o svoj príbeh a na veľkosti skupiny mi nezáleží. Boh vykonal v mojom živote veľmi veľa a každé jedno stretnutie, ktoré zažívam, je jedinečné. Nie je možné zhrnúť všetky zázraky do jednej odpovede.

– V septembri prídete na Slovensko, aby ste sa s nami na Národnom pochode za život podelili o svoj príbeh. Prečo by sa mali ľudia zúčastniť tohto podujatia?

Sue Thayer: Zo skúsenosti viem, že keď sa Boží ľud zjednotí, dejú sa zázraky. Príďte na Národný pochod za život, aby ste zažili obrovské požehnanie, ktorým nás Boh túži obdarovať! Pripojte sa k chvále a uctievaniu, aby sme spolu oslávili všetko, čo Boh vykonal. S ním sa nemusíme báť, ale môžeme očakávať radostnú budúcnosť. Národný pochod za život nás zároveň všetkých inšpiruje a motivuje vystúpiť z radu a bojovať za najmenších z nás. Už teraz sa na to veľmi teším. Vidíme sa 22. septembra v Bratislave!

Už teraz sa na Vás tešíme!

Sue Thayer: Je mi veľkou cťou prísť na Národný pochod za život a stretnúť sa s vami. Už teraz sa modlím, aby som nášho Pána dobre reprezentovala aj na Slovensku. Želám si, aby cezo mňa vlial nádej a priniesol povzbudenie všetkým, ktorí ho hľadajú. Spoločne zažijeme zmenu zmýšľania ľudí a zachránime mnohé životy!

Zdroj: www.40dnizazivot.sk / Preložila: Martina Bednáriková