Môj profil 
Predplatné
V poslednom čase sme svedkami diskusií o nových podmienkach voľby ústavných sudcov. Podľa pripravovanej zmeny ústavy, ústavný sudca musí byť všeobecne uznávanou osobnosťou v odbore práva a taktiež sa zavádza ústavný predpoklad súvisiaci s morálnou integritou dotknutej osoby spočívajúci v tom, že daná osoba svojím doterajším životom dáva záruku, že funkciu sudcu Ústavného súdu bude vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne.
Zmeniť sa má aj spôsob voľby. Dnes napríklad stačí na zvolenie kandidáta na ústavného sudcu v parlamente jednoduchá väčšina z prítomných poslancov. Ministerstvo spravodlivosti navrhuje sprísniť pravidlá tak, aby bola potrebná kvalifikovaná väčšina, teda viac ako polovica zo všetkých 150 poslancov. Uvažuje sa o tom, že by z procesu menovania ústavných sudcov vypustili prezidenta ak by na zvolenie sudcu ústavného súdu bola potrebná minimálne trojpätinová väčšina poslancov NR SR. “V celej diskusii mi však chýba jedna vec – a to overovanie bezúhonnosti kandidátov na ústavných sudcov,” podotkol sudca Okresného súdu Nové Zámky Peter Rajňák.
Ústavným zákonom číslo 161/2014 Z. z. a následne zákonom číslo 195/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich sa do právneho poriadku Slovenskej republiky zahrnula povinnosť skúmať bezúhonnosť kandidátov na sudcov previerkami, ktoré vykonáva Národný bezpečnostný úrad. Ten má preveriť, či kandidát na sudcu „nie je pod preukázateľným nátlakom v dôsledku finančnej situácie, nie je preukázateľne závislý od konzumácie alkoholických nápojov alebo od iných návykových látok, neprijíma neoprávnené platby, dary alebo iné výhody alebo nezneužíva postavenie a funkciu na získavanie neoprávnených pôžitkov, nedisponuje s majetkom, ktorého hodnota je neprimeraná priznaným príjmom a ktorého legálnosť pôvodu nie je schopný alebo ochotný preukázať, nemá obchodné, majetkové alebo finančné vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu, alebo nespráva sa korupčne.“
“Od 01.09.2014, teda od účinnosti novely zákona číslo 385/2000 Z.z. kandidáti na sudcov previerky NBÚ skutočne absolvujú, previerky u sudcov, ktorí boli menovaní do funkcie pred 01.09.2014 pozastavil Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL. ÚS 21/2014,” vysvetlil Rajňák.
“Nechcem sa teraz venovať problematike ústavnosti resp. neústavnosti previerok (aj keď si myslím, že sudca, na ktorého má jedna z mocí v štáte legálne vytvorenú zložku nemôže vykonávať svoju funkciu nezávisle a nestranne). Zaujíma ma však jedna vec – ak majú byť preverovaní kandidáti na sudcov všeobecných súdov SR, nemali by byť preverení kandidáti na najdôležitejšiu sudcovskú pozíciu v štáte – teda aj kandidáti na ústavných sudcov?” pýta sa.
Bez previerok sa podľa neho môže stať, že sa ústavným sudcom môžu stať aj osoby, ktoré uvedené predpoklady uvedené nespĺňajú, teda osoby v zlej finančnej situácii, alkoholici alebo narkomani, osoby s kontaktami na organizovaný zločin a podobne.
“Nerozumiem tomu, prečo poslanci, ktorí sa vehementne v roku 2014 previerok sudcov domáhali (najmä poslanci strany Smer-SD) teraz mlčia a nerozumiem ani tomu, prečo po previerkach nevolajú ani mimovládne organizácie a médiá, ktoré v roku 2014 previeky sudcov vehementne obhajovali,” upozorňuje sudca.
Rajňák zároveň vysvetlil, že jeho článok by mal spustiť spoločenskú diskusiu o previerkach – buď by mali byť podľa jeho názoru preverení všetci kandidáti na sudcov – a teda aj kandidáti na ústavných sudcov, alebo nikto – ak sa previerky u kandidátov na ústavných sudcov nepredpokladajú.
“Škoda, že o ústavnosti previerok ústavný súd ešte nerozhodol…” podotkol sudca na záver.
O stanovisko k previerkam ústavných sudcov sme požiadalia aj Ministerstvo spravodlivosti SR, budeme vás informovať.
Ministerstvo o previerkach kandidátov neuvažuje
O stanovisko k spomínanej problematike sme požiadali rezort spravodlivosti, podľa ktorého v súčasnosti táto téma nie je na stole.
“U kandidátov na sudcov ÚS sa bezúhonnosť skúma, t.j. bude sa preukazovať odpisom z registra trestov. Previerky sudcovskej spôsobilosti ako ich poznáme u sudcov všeobecných súdov sa však nebudú vykonávať, nakoľko Ministerstvo spravodlivosti SR neeviduje takúto požiadavku z odbornej ani politickej obce,” uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Drobová.
