Bratislava 9. januára 2020 (HSP/Foto:SITA-Úrad vlády SR)
Predseda vlády Pellegrini začal tlačovku s predsedom Európskej rady familiárnym oslovením „milý Charles“ a okamžite nediplomaticky prešiel do typického submisívneho spôsobu mediálnej komunikácie s predstaviteľmi európskych inštitúcií, ktoré je tak typické pre slovenských politikov, že ho mnohí ani nepostrehnú. Je otázkou, čo tento tradičný submisívny spôsob klaňania sa európskym politikom znamená, ak ide o slovenské záujmy v európskom priestore
Ďakovanie predstaviteľovi európskych štruktúr, že navštívil ako prvé Slovensko, vyznievalo ako prehnane pokorné prekročilo zvyčajný rámec diplomatickej úcty, ktorá sa prejavuje pri podobných príležitostiach. Vyjadril totiž potešenie z jeho návštevy ako veľkého gesta voči SR, za čo sa mu opakovane poďakoval.
Pellegrini vyjadril presvedčenie, že európske inštitúcie sú ochotné načúvať slovenskému hlasu. Je však nejasné odkiaľ sa v Pellegrinim berie toto presvedčenie, ak sa vezmú do úvahy viaceré a opakované nediplomatické vyjadrenia európskych úradníkov a predstaviteľov, ktoré hraničia s vydieraním v prípadoch, keď niektoré členské štáty EU odmietajú migráciu a nechcú prijímať migrantov z Afriky a Ázie.
Podľa predsedu vlády SR sú asi najdôležitejšími témami nadchádzajúce výzvy ako európsky rozpočet, digitálna revolúcia, klimatická zmena, bezpečnosť, migrácia a najmä znižovanie regionálnych rozdielov. Je však otázkou, aký postoj zaujal Pellegrini, ako predseda vlády SR, k týmto problémom? Slovenskí občania to majú právo vedieť a premiér je povinný oboznámiť verejnosť aké postoje k týmto otázkam prezentoval v mene SR. Mnohé z týchto problémov znepokojujú občanov SR a k mnohým majú jednoznačne odmietavý postoj (migrácia). Treba upozorniť, že opakujúce sa floskuly o klimatických zmenách u slovenských politikov, sú unavujúce a len vyplnia priestor, ak politik nemá čo povedať. Je zrejmé, že zodpovedný postoj k životnému prostrediu by mal byť automatický, ale neustále všeobecné spomínanie tohto nového posvätného grálu európskej a svetovej politiky vyznieva ideologicky.
Predseda vlády SR začal pokorne ubezpečovať predsedu Európskej rady o tom, že Slovensko bude ako vždy, veľmi konštruktívne, a že bude spoľahlivým a predvídateľným partnerom. Ak to má byť ako doteraz, že SR vôbec nepresadila svojej najdôležitejšie záujmy v EU, tak jeho vyhlásenie možno chápať ako programovú rezignáciu zastupovať záujmy slovenských občanov na európskej úrovni. Ba čo viac, stavia SR do polohy služobného mechanického kolieska v hodinárskom strojčeku, ktorý akosi prestáva fungovať ako celok.
Pellegrini vyjadril pochopenie k istým ústupkom, ale žiaľ nepovedal, o aké ústupky zo strany SR sa jedná. Dokonca sa vyjadril, že tieto ústupky sú nevyhnutné, ale ktoré ústupky tým myslel, už občanom z istých (voličom neznámych) dôvodov nepovedal. Pred voľbami je to z jeho strany strategický politický ťah, ktorý nemožno nazvať diplomaciou ale až zbabelosťou. Voliči a sympatizanti Smeru SD teda nevedia pred voľbami, aké postoje má táto politická strana vo veľmi vážnych oblastiach slovenskej zahraničnej politiky. Toto je veľmi znepokojivé, lebo ak deklaroval ochotu Slovenska robiť ústupky v témach, o ktorých sa rokovalo, tak by jednoznačne mal občanom SR vyjasniť, čo tým konkrétne myslí. Inak voči Smeru SD majú v tejto strane zosobnenie mačky vo vreci.
Pellegrini, vyjadrujúci sa príťažlivým jazykom, poukázal, že je záujmom SR aby sa ambiciózny rozpočet EU naplnil. Vyjadril, presvedčenie, že rozpočet EU má byť spravodlivý, bez zbytočných úľav a malo by sa do rozpočtu prispievať podľa ekonomickej sily. Akosi zabudol konštatovať, že rozpočet EU bol voči SR a štátom bývalého socialistického bloku, vždy nespravodlivý, a takým aj je a s vysokou pravdepodobnosťou aj bude. Týmto vyhlásením sa Pellegrini zaradil do dlhého zoznamu slovenských nekritických uctievačov EU, ktorí sú ochotní zostať v submisívnom a nedôstojnom postavení voči západným členským štátom.
Doslova infantilné presvedčenie predsedu vlády SR, že prostriedky ktoré od EU nakoniec získame (v skutočnosti dane slovenských občanov, ktoré do Bruselu SR posiela a potom ťažko získava späť), budeme môcť flexibilne využívať. Reálne doterajšie skúsenosti SR v EU, okrem korupcie, hovoria o presne o opaku. Jeden príklad za všetky: to, čo ťaží SR je napr. absencia diaľničnej siete a siete rýchlostných ciest (toto bráni regionálnemu rozvoju, o ktorom blúzni každý politik) a neschopnosť technologického servisu pre jestvujúcu cestnú infraštruktúru, ktorá sa napríklad pri mostoch doslova rozpadá pred očami. Ťarbavý a zo svojej podstaty korupčný systém presúvania slovenských daní (do Bruselu) a prideľovania eurodotácií (z Bruselu) je jednoznačne neefektívny a zbytočný. Zabezpečuje len jeden jediný cieľ: presun daní občanov, cez Bruselské medzipristátie (glorifikácia EU a objektivizácia vybraných regionálnych investícii ako nezištná pomoc EU), na účty tých vyvolených súkromných konglomerátov a oligarchie.
Predseda vlády SR vkladá veľkú nádej do osoby predsedu Európskej rady pri hľadaní kompromisu 27-čky. Pellegrini začal hovoriť aj o tzv. klimatickej neutralite, ktorú chceme vraj dosiahnuť v horizonte 30 rokov. Odhliadnuc od toho, že klimatická neutralita je pri súčasných energetických technológiách nevedecký blud, je to nič iné len budúci prameň nesmiernych ziskov dopredu vybraných finančných subjektov s nadnárodným pozadím, ktorým budú submisívne sekundovať domáci oligarchovia. To si vyžiada veľké náklady v oblasti priemyslu a ekonomickej transformácie, ktoré s radosťou opäť na svojich pleciach (ako všetky doterajšie politicko-ekonomické zločiny za posledných 30 rokov) ponesú slovenskí občania, ktorí sú z hľadiska finančnej sily, európskymi žobrákmi. Za toto raz Slováci iste Pellegrinimu a Smeru poďakujú ale už bude neskoro, lebo toto poďakovanie bude s vysokou pravdepodobnosťou pri pive v krčme a nie pri volebnej urne. Reálnym enviromentálnym výsledkom bude, podobne ako za posledných 30 rokov, veľké nič. Avšak ideologická úloha zjazdu európskych byrokratov bude splnená, lebo téza o globálnom otepľovaní bola spomenutá.
Geopolitický pokus Pellegriniho o pozitívnejšom prístupe EU voči krajinám západného Bálkánu bol veľmi nesmelým vyjadrením o jeho predstavách, že i táto časť Európy bude súčasťou toho (nech každý predstaví čo chce), kde sa teraz nachádza SR. Treba vyslať jasný signál, že reformy, ktoré podstupujú (čiže vypredaj strategického národného majetku a privatizácia monopolov do rúk západných strategických investorov) raz prinesú ovocie v podobe členstva v EU. Toto občanov dotknutých krajín skutočne poteší, ak sa dozvedia, ako predsedovi vlády SR leží na srdci osud občanov týchto krajín.
Submisívne postoje Pellegriniho prejavu vyvrcholili v opätovnom ďakovaní a uisťovaní nemenného slovenského spoľahlivého podriadeného postoja voči EU, ako aj v tom, že SR v budúcnosti nevidí inú cestu a iný životný priestor pre Slovensko, ako je EU a NATO.
V závere opäť uistil spojencov, že SR ako malý štát bude naďalej plniť svoje záväzky, že bude predvídateľné…atď. Teda presne rovnako ako komunisti pred rokom 1989 nevideli svetlú budúcnosť ako v RVHP a Varšavskej zmluve. Predseda Európskej rady Michel musel byť radosťou celý bez seba, že „rokoval“ s takýmto verným „partnerom“, ktorý sa nespráva ako predseda vlády SR, ale ako ponížený služobník, plniaci všetko, čo vidí svojmu pánovi na očiach. Žiadať od Pellegriniho svojprávny štátnický postoj je naivné až odvážne, ale mohol by mu niekto na úrade vlády poradiť, aby zmenil aspoň rétoriku poníženého služobníka za diplomatický jazyk, predstierajúci autonómnosť myslenia.
René Balák
Hlavným správam
zásadným spôsobom klesli príjmy z reklamy.
O to viac preto dnes potrebujeme Vašu podporu.
Bez vašej pomoci nedokážeme prekonať toto obdobie.
č. účtu: SK15 0900 0000 0005 7106 3662
