V prípade poskytovania leasingu zo strany ČSOB vznikol problém ohľadne zákonnej povinnosti, ktorú si mala spoločnosť ČSOB Leasing splniť, avšak tak neurobila.

Preto sa zdá, že finančná inštitúcia poskytovala úvery a lízing v rozpore so zákonom.

Ten totiž hovorí jasne: “Podľa § 20 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov) veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska.”

Národná banka toto povolenie odklepla, následne mali v spoločnosti ČSOB Leasing povinnosť do 30 dní nahlásiť príslušnému súdu zápis novej podnikateľskej činnosti. “Podľa § 20 ods. 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný podať príslušnému registrovému súdu návrh na zápis podnikateľskej činnosti podľa tohto zákona do obchodného registra na základe rozhodnutia o udelení povolenia do 30 kalendárnych dní odo dňa, keď rozhodnutie o udelení povolenia nadobudlo právoplatnosť. Veriteľ je povinný predložiť Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra do desiatich dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia registrového súdu o vykonaní zápisu do obchodného registra alebo zmeny zápisu v obchodnom registri,” znie presne zákon, ktorý je doplnený o nasledovné: “Podľa § 20c ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch povolenie zaniká uplynutím lehoty uvedenej v § 20 ods. 7, ak veriteľ nepodal návrh na zápis podnikateľskej činnosti do obchodného registra.”

V prípade spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. prebiehali procesy následovne:

a) rozhodnutie Národnej banky Slovenska o udelení povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov nadobudlo právoplatnosť dňa 28.08.2015;

b) spoločnosť ČSOB Leasing, a.s., doručila registrovému súdu návrh na zápis zmeny predmetu podnikania dňa 18.11.2015;

c) tento predmet podnikania, t.j. poskytovania spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov bol zapísaný do obchodného registra dňa 25.11.2015.

Na základe týchto skutočností teda spolonosť ČSOB Leasing, a.s., podala návrh na zápis povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov do obchodného registra oneskorene, keď posledným dňom zákonom stanovenej lehoty bol 28.09.2015 (pondelok), v zmysle toho došlo k zániku povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov.

Finančný leasing podlieha pod ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch (s dvoma výnimkami – § 1 ods. 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch), a preto sa naň vyžaduje povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov. Podľa webovej stránky poskytuje spoločnosť ČSOB Leasing, a.s., aj tzv. spotrebný úver, čo by mohlo byť spotrebiteľským úverom. Ak spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. v dobe po 28.09.2015 poskytovala spotrebiteľské úvery, na základe vyššie uvedených skutočností tak konala bez príslušného povolenia.

Viacero právnikov sa zhoduje v tom, že v prípade, keď veriteľ v zákonom určenej lehote nepodá návrh na zápis podnikateľskej činnosti do obchodného registra, tak zo zákona (t.j. bez potreby akéhokoľvek rozhodnutia Národnej banky Slovenska alebo iného orgánu) zaniká už existujúce povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov. Na uvedenej skutočnosti by nemalo nič meniť ani prípadné odstránenie porušenia povinnosti vo forme následného podania návrhu na zápis podnikateľského oprávnenia do obchodného registra”.

Ak by sa preukázalo, že ČSOB poskytovala spotrebné úvery bez náležitého povolenia, malo by to viacero dôsledkov. V civilnej rovine by išlo o neplatnosť zmlúv o spotrebiteľskom úvere. V administratívno-právnej rovine, by to bolo uloženie pokuty a to až do výšky 500 000 eur. Vec by však mohla byť posudzovaná aj z trestnoprávneho hľadiska – keď by mohlo ísť o trestný čin neoprávneného podnikania.

Práve trestnoprávna rovina by mohla mať konkrétne negatívne dôsledky. Ak sa totiž preukáže porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou v prípade členov predstavenstva a dozornej rady, zakladá to nárok spoločnosti na náhradu škody voči nim, ktorý si za určitých okolností môže voči členom predstavenstva spoločnosti uplatniť aj veriteľ spoločnosti. V tejto súvislosti by sa pravdepodobné uplatnila aj skutková podstata trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku.