ŠTVRTOK NA OSTROVE: V obci žijú Slováci a Maďari bez konfliktov

Štvrtok na Ostrove 23. marca (TASR) – Obec Štvrtok na Ostrove sa nachádza 20 km od Bratislavy na periférií okresu Dunajská Streda. Napriek blízkosti hlavného mesta SR žije v dedine takmer 80 percent obyvateľstva maďarskej národnosti. Spolunažívanie slovenského väčšinového národa v menšine s početnou národnostnou menšinou maďarskou je bezproblémové. Konštatoval pre TASR starosta obce Péter Őry. "U nás platí zásada, že ľudia sa nerozdeľujú podľa národnosti, ale podľa ich povahy. Poznáme len dobrých a zlých obyvateľov," povedal.

Prvá písomná spomienka o Štvrtku na Ostrove pochádza z obdobia panovania Ondreja II. V roku 1217 kráľ potvrdzuje pre Szentgyörgyiovcov z rodu Hunt-Pázmány vlastnícke práva obce, ďalej jarmočné právo pre obec, a tiež prisudzuje časť z mýtnych príjmov pre comesa Sebesa, potomka uvedeného rodu. Dokumenty z týchto období obec spomínajú pod rôznymi názvami, ozrejmil 85-ročný rodák obce, duchovný Ferenc Sill, ktorý o histórií obce vydal aj publikáciu.

Podľa jeho ďalších slov je pravdepodobné – aj keď o tom sa nezachovali žiadne písomné dokumenty – že prví usadlíci na územie obce prišli ešte v časoch panovania Svätého Štefana. V miestnej kronike v roku 1677 miestny farár György Nérey uvádza, že Svätý Štefan nariadil vybudovať v tejto časti Podunajska 12 kostolov a na základe toho sa Štvrtok stal „kostolným miestom“. Prvá písomná spomienka o kostole však pochádza až z roku 1333, keď Bratislavská kapitula vo svojej správe pre kráľa uvádza: „Známe je, že západná časť obce (villa) Chuturtuk, domy na nej, pripadá majstrovi Sebesovi, východná časť tejtiež obce zase ostane u Pétera a síce kostol leží v časti Pétera, kostol slúži veriacim z oboch častí obce“. Informácie Néreyho môžu byť napriek tomu pravdivé, o čom svedčí nález z roku 1956, keď počas rekonštrukcie kostola objavili jeho „portále“, teda vstupnú bránu, ktorá bola vybudovaná v románskom štýle, povedal Sill.

"Štvrtok cez stáročia zohrával významnú rolu v rozvoji Horného Žitného ostrova, a nie len preto, lebo mal jarmočné právo, ale aj preto, lebo toto právo zároveň znamenalo aj možnosti na rozvoj obchodníctva a remeselníctva. Práve cez Štvrtok viedla významná cesta, o čom svedčí aj správa Bratislavskej kapituly z roku 1385," uviedol s tým, že v procese rozvoja Štvrtka, ako zemepanského mesta bolo rozhodnutie kráľa o možnosti využívania „ius gladií“, teda práva meča. Kráľ Ľudovít Veľký v roku 1363 umožnil Petrovi Szentgyörgyimu a jeho synom, Tomášovi, Jánovi a Petrovi, aby vo svojej obci Cheuteurteuk, ktorá sa nachádza v župe Challokeuz v komitáte Bratislava postavili šibenicu.

Neskôr celý obrovský majetok Szentgyörgyiovcov pripadol kráľovi, ktorý s ním mohol voľne narábať. Ferdinand I. v roku 1544 sa rozhodol prenajať statok, a to tak na nešťastie Štvrtočanov rozdelil aj samotnú obec na dve časti.

Po prvej svetovej vojne, v roku 1918 bola obec pridelená do nového štátneho útvaru, Československej republiky. Vtedy dostala meno Štvrtok na Ostrove a patrila do Bratislavskej župy, v rámci nej do okresu Šamorín. Po reforme verejnej správy v roku 1961 Štvrtok na Ostrove sa stal súčasťou okresu Dunajská Streda, zároveň Západoslovenského kraja. Ďalšia zmena z tohto pohľadu nastala v roku 1997, keď obec bola zaradená spolu s okresom Dunajská Streda do Trnavského samosprávneho kraja.

UPOZORNENIE: TASR dnes vydáva o obci Štvrtok na Ostrove seriál spravodajských materiálov.