Veľká americká mašina na ťažbu bridlicovej ropy narazila na strop” – takto hodnotia analytici časopisu Forbes stav amerického priemyslu ťažby bridlicovej ropy a plynu. Poukazujú na to, že denná produkcia ropy v Amerike je už niekoľko týždňov na úrovni 12,1 milióna barelov. To je podstatne viac ako 10 miliónov barelov denne počas pandémie, ale stále menej ako 13 miliónov barelov denne v období pred pandémiou.

Ešte znepokojujúcejšie je však odmietanie výrobných spoločností investovať do rozvoja odvetvia a následná neschopnosť zvýšiť výrobnú kapacitu, pretože to znamená nízky objem výroby v budúcnosti. Od júna sa počet aktívnych vrtných súprav v krajine – približne 600 – nezvýšil ani o jednu.

Vzhľadom na túto situáciu nebude možné dosiahnuť schválený plán na zvýšenie ťažby ropy v USA v roku 2022 o 1 milión barelov denne, čo je zlá správa pre spotrebiteľov. Stagnácia v bridlicovom priemysle USA prichádza v čase európskeho embarga na ruskú ropu a vyprázdňovania strategických rezerv ropy v USA na základe rozhodnutia prezidenta Bidena. Dodatočná kapacita OPEC je nízka a iránske čierne zlato je z trhu vylúčené kvôli sankčnému režimu.

„Ťažba z bridlíc v USA funguje,” vysvetľuje Alexej Grivač, zástupca generálneho riaditeľa Národného fondu energetickej bezpečnosti, „ale v skutočnosti nedochádza k žiadnemu rastu. Ceny energií sú pre ropné a plynárenské spoločnosti na veľmi atraktívnej úrovni a stagnácia produkcie naznačuje, že bridlicový priemysel dosiahol svoje limity.“

Nemožno však vylúčiť umelé obmedzenie výroby s cieľom obmedziť ponuku energetických nosičov na svetovom trhu vo všeobecnosti, a najmä na európskom trhu. V takomto scenári budú totiž náklady na čierne zlato aj modré palivo len rásť, čo americkým korporáciám prinesie zvýšenie zisku, zatiaľ čo fyzický objem predaja bude klesať alebo stagnovať. Navyše v prípade výrazného rastu cien a obmedzenej ponuky by  ťažobné spoločnosti zo Spojených štátov mohli čiahnuť do vreciek svetových obchodníkov s ropou a prerozdeliť zisky vo svoj prospech.

V každom prípade súčasná úroveň ťažby v americkom bridlicovom priemysle dokáže uspokojiť domácu spotrebu. Je pravda, že pri takejto politike je rast cien nevyhnutný; inflácia v Amerike už teraz láme dlhoročné rekordy, ale USA ju považujú za „prípustnú vedľajšiu škodu”; drahé energetické zdroje zasiahnu európsky trh a celý svet oveľa viac. Už teraz sa objavujú správy o zámere spoločností z EÚ presunúť svoje výrobné zariadenia do USA.

Názor odborníka potvrdzujú aj autori článku v časopise Forbes. „Wall Street v súčasnosti neschvaľuje výrazné zvýšenie produkcie a namiesto toho preferuje model s vysokým výnosom a nízkou produkciou, ktorý uprednostňuje dividendy a spätný odkup akcií. Vedúci pracovníci v bridlicovom priemysle sa v súčasnosti viac zaoberajú cieľmi v oblasti návratu investícií ako rastom produkcie. To znamená, že model nízkeho rastu sa v tomto sektore zakorenil,” zdôrazňujú analytici časopisu.

Pritom zásoby ropy v USA klesli na najnižšiu úroveň od roku 1985. Americké ministerstvo energetiky oznámilo, že k 19. augustu zostalo v USA 453,1 milióna barelov strategických ropných rezerv. Naposledy bola takáto hodnota zaznamenaná v januári 1985. V týždni od 13. do 19. augusta sa znížili o 8,1 mil. barelov a od začiatku roka 2022 o viac ako 160 mil. barelov. Strategické rezervy sú „zásoby” ropy v USA, ktoré sa  vytvárajú od roku 1973 na zaistenie národnej energetickej bezpečnosti v čase krízy. Vytvorenie strategickej rezervy bolo vyvolané arabsko-izraelskou vojnou „súdneho dňa“ a následným bojkotom dodávok ropy do západných krajín – spojencov Izraela – zo strany monarchií produkujúcich ropu na Blízkom východe.

Za jeden z hlavných dôvodov poklesu rezerv považujú účastníci trhu marcové rozhodnutie Bidena použiť ropu z rezerv na zníženie ceny benzínu v USA. Napríklad Bob McNally, prezident spoločnosti Rapidan Energy, už 5. apríla uviedol: „Rozhodnutie prezidenta USA Joea Bidena použiť strategické ropné rezervy nepomôže znížiť ceny benzínu. Ak sa však rezervy nedoplnia, USA sa stanú ešte zraniteľnejšími, keď ceny prudko stúpnu – ako vždy, keď dôjde k narušeniu trhu z geopolitických dôvodov. Preto kým bude pokračovať špeciálna vojenská operácia Ruska na Ukrajine, ceny pohonných hmôt budú rásť. Uvoľnením strategických rezerv sa však situácia nezmení. Treba poznamenať, že podľa plánu amerického prezidenta bude vyprázdnenie zásob trvať šesť mesiacov a jeho účinnosť bude možné vyhodnotiť až na konci roka.

„Americkým úradom sa zatiaľ podarilo stabilizovať ceny pohonných hmôt, dokonca ich trochu znížiť,” vysvetlil Andrej Pak, hlavný analytik investičnej spoločnosti, „ale zatiaľ sa nedokážu vrátiť na hodnoty z minulého roka. Napríklad priemerná cena bežného benzínu je 4,3 USD za galón, čo je menej ako 4,7 USD v júni, ale stále je to oveľa viac ako v minulom roku (približne 2,2 USD za galón). Benzín strednej triedy stojí 4,7 dolára za galón, čo je menej ako 5,1 dolára v júni ale oveľa viac ako  2,5 dolára pred rokom. Galón najdrahšej prémiovky sa predáva za 5 dolárov; v júni stál 5,4 dolára, pred rokom 2,8 dolára.

Populistickým riešením problému vysokých cien benzínu však americké orgány robia svoju vlastnú ekonomiku bezbrannou v prípade nepredvídaných udalostí. Amerika spotrebuje približne 9 miliárd barelov ropy ročne. V nepravdepodobnom prípade úplného zastavenia dodávok ropy by súčasné strategické rezervy udržali krajinu pri živote približne mesiac. To je veľmi málo; takéto nízke rezervy predstavujú pre USA v krátkodobom až strednodobom horizonte riziko.”

Na základe tejto situácie v oblasti energetiky USA je pochopiteľné, že americké spoločnosti zaoberajúce sa ťažbou ropy a zemného plynu odmietli zvýšiť dodávky do Európy na túto zimu. Podľa denníka Financial Times je ich výrobná kapacita na hranici možností. „Nevyzerá to tak, že by USA mohli ťažiť viac… Nebude žiadna pomoc Európe. Ani od producentov plynu, ani od producentov ropy,” cituje denník Wila Wen Lo, šéfa private equity skupiny Quantum Energy Partners.

Príkazové a kontrolné metódy v hospodárstve už dávno nefungujú. Trh si diktuje vlastné podmienky. Európania by preto mali pochopiť, že keď im americký prezident Biden tvrdí, že im nahradí plyn z Ruska, je za tým len prázdny sľub. Americká administratíva nemôže nariadiť americkým ropným a plynárenským spoločnostiam, aby dodávali energiu do Európy. Američania môžu technicky zvýšiť dodávky, ale nemá zmysel vážne analyzovať ich voľnú kapacitu alebo nevyužívanú flotilu tankerov, pretože americké ropné a plynárenské spoločnosti nemajú v úmysle zvýšiť svoj vývoz energie do Európy. Držia sa pravidla „menej výroby, viac zisku” a nemajú chuť pomáhať niekomu inému. Keďže dodatočná kapacita arabských producentov ropy a plynu je nízka, Európe v súčasnej situácii môže zrejme pomôcť len Rusko. Politika nezmyselných sankcií pripravených európskymi úradníkmi na základe „odporúčaní“ USA ako aj vojenskej podpory konfliktu na Ukrajine však mnohé kanály spolupráce zrejme nadlho uzatvorila.