Môj profil 
Predplatné
Tvorba tohto zákona bola veľmi náročná, pretože zákon musel byť napísaný všeobecne, ale v konečnom dôsledku mal postihnúť predovšetkým nadnárodné reťazce. V konečnej fáze sa mal vzťahovať na obchodné siete, ktoré mali prevádzky vo viacerých okresoch, bol aj určený počet takýchto prevádzok a tieto reťazce mali byť zdaňované nie zo zisku, ale z obratu.
Proces prijímania tohto zákona bol veľmi búrlivý, keďže sa na stranu reťazcov pridala aj opozícia. Nakoniec to skončilo tak, že zákon bol síce prijatý, ale po dôraznom upozornení Európskou úniou, že nie je konformný s jej právom, bol ešte pred účinnosťou zrušený a nevstúpil tak vôbec do platnosti.
Vedenie ministerstva pôdohospodárstva, nad ktorým držala kuratelu Slovenská národná strana, sa však nevzdávalo. Pripravilo zákon, ktorý prikazoval obchodným reťazcom zaraďovať do reklamných letákov päťdesiat percent domácich výrobkov s cieľom podporiť domácich prvovýrobcov a spracovateľov. Keďže zisk je často jediným a základným kritériom, mnohé z reťazcov sa už od začiatku snažili tento zákon sabotovať. Prejavovalo sa to skutočnosťou, že v letákoch uvádzali slovenské výrobky v minimálnej veľkosti, s takmer neviditeľnými popiskami, aby síce literu zákona naplnili, ale absolútne popreli jej ducha.
Reťazce iniciovali preskúmanie takého zákona Európskou komisiou a tá konštatovala, že nie je v súlade s európskou legislatívou určovať percento výrobkov na letákoch na základe miesta ich výroby. Je to jasne tendenčné a veľmi kontroverzné rozhodnutie, ktoré na jednej strane ukazuje, aká chabá je suverenita krajín, ktoré vstúpili do Európskej únie, na strane druhej zároveň ukazuje, aká pokrytecká je Európska únia, respektíve predstavitelia jej veľmocí, ktoré, naopak, veľmi legitímnu požiadavku stredoeurópskych krajín na rovnakú kvalitu potravín, ktoré sa predávajú v rámci Európskej únie pod jednu značkou, doslova zhodili zo stola. Paradoxne teda, predávať rovnakú značku potravín za častokrát vyššiu sumu, ale z menej kvalitných surovín pre stredoeurópskeho spotrebiteľa, je v poriadku, ale nariadiť kvóty na propagované výrobky v letákoch už nie je možné. Vo svetle týchto škandalóznych rozhodnutí tak šanca niektorých koaličných politikov predpísať percento českých výrobkov na pultoch reťazcov, ktoré pôsobia v Česku, sa zdá ako nerealizovateľná.
Aj vo svetle tohto kontroverzného rozhodnutia je jasné, že vedenie Európskej komisie je pod vplyvom nadnárodných aj obchodných koncernov a snahy národných vlád akokoľvek ich regulovať sa pravidelne končia konštatovaním, že to odporuje európskemu právu. Ak by si tieto skutočnosti už vtedy plne uvedomovali voliči v referende o vstupe do Európskej únie v roku 2004, je možné, že by dopadlo celkom inak, než ako napokon dopadlo. Nakoniec brexit a prudký nárast euroskeptických či eurorealistických strán sú priam kauzálne prepojené s množstvom podobných kontroverzných rozhodnutí.
Roman Michelko
