Stratégia Európskej komisie Z farmy na stôl je plán s dobrými úmyslami, ale bez koncovky, uviedla Potravinárska komora Slovenska

Bratislava 22. mája 2020 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)

Nová európska stratégia Z farmy na stôl je ambiciózny plán s dobrými úmyslami, ale chýbajúcou koncovkou. Uviedla to Potravinárska komora Slovenska (PKS) v reakcii na zverejnenú stratégiu Európskej komisie (EK) Z farmy na stôl, ktorá stanovuje regulačné a neregulačné opatrenia na zabezpečenie udržateľných potravinových systémov a na splnenie ambícií Európskej zelenej dohody zameranej na dosiahnutie klimatickej neutrality v Európe

PKS na jednej strane víta ambiciózny cieľ EK vytvoriť svetový zlatý štandard pre environmentálnu, sociálnu a hospodársku udržateľnosť. Ambiciózne ciele sa však nedajú dosiahnuť bez dostatočnej konzultácie so všetkými zainteresovanými aktérmi a bez jasnej a pevne zakotvenej finančnej pomoci. Slovensko zároveň potrebuje reflektovať na európske strategické dokumenty prijatím dlhodobej koncepcie rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva.

“PKS podporuje ambiciózne ciele stanovené v stratégii Z farmy na stôl. Obsahuje veľa zaujímavých iniciatív pre budúcu environmentálnu, sociálnu a hospodársku udržateľnosť Európy. Kríza spôsobená novým koronavírusom však ukázala, ako a či vôbec sme v skutočnosti schopní na úrovni EÚ, ale aj jednotlivých členských krajín pružne reagovať na mimoriadne situácie z pohľadu zabezpečenia nepretržitej dostupnosti potravín pre našich obyvateľov,” uviedla riaditeľka PKS Jana Venhartová.

Už počas pandémie podľa nej PKS poukazovala na fakt, že potravinárskym podnikom, rovnako aj zvyšku ekonomiky, bude trvať určitý čas, kým sa zo vzniknutej situácie zotavia a nastavia sa na budúci rast.

Z pohľadu výroby potravín SR podľa nej výrazne zaostáva nielen za ostatnými európskymi krajinami, ale aj v porovnaní so susednými štátmi. Nie je to len v objeme domácej produkcie, ale aj celkovo v modernizácií zariadení a technológií, podpore inovácií, vzdelávania potravinárov a spotrebiteľov a v neposlednom rade dostatočnej finančnej podpore, ktorá na Slovensku za posledné desaťročie absentovala. Pre porovnanie, Maďarsko preinvestovalo v období rokov 2013 až 2020 do potravinárskeho priemyslu jednu miliardu eur, zatiaľ čo SR len niečo vyše 200 miliónov eur, pričom technologický dlh oproti iným krajinám bude len veľmi ťažko dobiehať.

SR preto podľa PKS potrebuje v prvom rade jasnú koncepciu rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva, aby sa dokázala nielen zabezpečiť potravinová sebestačnosť Slovenska, ale aj dostatočne rýchlo a cielene reagovať na všetky čiastkové úlohy, ktoré nám vyplynú z napĺňania cieľov európskych stratégií.

“Pre úspešné naplnenie európskych stratégií je nevyhnutný systematický dialóg so všetkými zainteresovanými stranami vrátane dôsledného posudzovania dopadov opatrení na konkurencieschopnosť domáceho spracovateľského priemyslu, berúc do úvahy časový a ekonomický rámec potrebný na celkové zotavenie ekonomiky z pandémie. Základom pre budúcu udržateľnosť a prosperitu je predvídateľné právne prostredie a poskytnutie dostatočného času na prispôsobenie sa novým pravidlám. Zároveň vyzývame slovenské inštitúcie, aby v oblastiach, v ktorých sa predpokladá prijatie harmonizovanej právnej úpravy na európskej úrovni, neprijímala národnú legislatívu, najmä čo sa týka dodatočných požiadaviek na označovanie potravín,” uzatvorila Venhartová.