Strach z Rusov zastavil nástup americkej zástupnej sunnitskej armády

Sýria 5. novembra 2017 (HSP/Foto:Sputnik)

Portál rusvesna publikoval zaujímavú informáciu o tom, ako v oblasti At Tanf, na hranici Sýrie, Iraku a Jordánska zabránil strach Američanmi trénovanej skupine protiasadovských bojovníkov zaútočiť na pozície sýrskych vládnych vojsk. Protiasadovskí bojovníci, ktorí sa dozvedeli, že proti ním postupujú aj skupiny ruských žoldnierov odmietli nastúpiť do boja a stiahli sa z bojových pozícií.

Západný mainstream sa v posledných dňoch čoraz častejšie zaoberá situáciou v tejto oblasti. Dôvodov je viacero, nachádza sa tu utečenecký tábor Rukban, v blízkosti sa nachádza vojenská základňa USA, kde Američania vedú vojenskú prípravu protiasadovských skupín. Z pohľadu medzinárodného práva tam nemajú Američania čo robiť, pretože ich nikto nepozval, Američania však považujú zatiaľ medzinárodné právo za zdrap papiera.

Američania sa nedokážu zmieriť s tým, že ich plán v Sýrii sa nepodaril. Nedokážu sa zmieriť s oslabovaním svojej pozície na Blízkom východe a kategoricky sa podobne ako Izrael bránia predstave vytvorenia šiítskeho priestoru od Iránu až po Stredozemné more. Podľa mienky amerických expertov je nutné, aby v Sýrii pretrval aj naďalej americký vplyv a aby USA zabránili vytvoreniu šiítskeho koridoru. Podľa amerických expertov treba kategoricky zabrániť odchodu Američanov z tejto oblasti, pretože by nesmierne zosilnel najmä iránsky vplyv.

USA zúria, pretože Irán pokračuje vo svojom jadrovom výskume a kupuje od Rusov moderné zbrane, ktoré sú dostatočným odstrašujúcim faktorom a nútia Američanov a Izrael správať sa opatrnejšie. Zúria, pretože sýrskí členovia organizácie Dzeish Magavir As Saura a im príbuzné skupiny v Sýrii odmietli bojovať v Abu Kemal, pretože sa dozvedeli, že v tejto oblasti sa nachádzajú spolu so Sýrčanmi a Iránčanmi aj ruskí žoldnieri. Američania dúfajú, že Kurdi zo severu a nimi trénované sunnitské skupiny z juhu dobyjú Abu Kemal skôr ako proasadovské zoskupenia. Kto bude kontrolovať Abu Kemal, bude mať pod kontrolou priame spojenie s Irakom.

Ako prinútia Američania sunnitských protiasadovských bojovníkov k tomu, aby zaútočili proti sýrskym vládnym jednotkám je otázne. Je málo pravdepodobné, že by Američania útočili spoločne so sunnitskými bojovníkmi proti sýrskej armáde a jej spojencom. Američania pôsobia najradšej ako inštruktori a do prvej línie sa príliš nehrnú. Takže sa budú musieť spoliehať len na sunnitské skupiny a kontrolovať ich z úzadia. Sunnití sa však príliš v nájazde na Abu Kemal nechcú angažovať, obávajú sa vysokých strát

Počas dvoch rokov bojových operácii sýrskej armády, podporovanej ruským letectvom, iránskymi dobrovoľníkmi, Hizballáhom a šiítskymi skupinami z Palestíny, Afganistanu a Iraku sa situácia na fronte radikálne zmenila. Dnes už existuje len torzo z proamerickej zástupnej armády, zvyšok vrátane členov ISIS leží v hroboch po celej Sýrii. Pod kontrolou Damasku sa nachádza viac ako 90% percent územia Sýrie, sýrska armáda a jej spojenci majú kvôli rozhodným víťazstvám aj vysokú bojovú morálku, čo sa o demoralizovaných sunnitských protiasadovských bojovníkoch a Kurdoch nedá povedať.

Rusi dokázali presvedčiť aj Irán, aby ubral zo svojho zápalu a tak dnes Iránci úzko spolupracujú s Rusmi a nesnažia sa už silou mocou presadiť svoje predstavy za každú cenu. Spolu s Rusmi a Sýrčanmi systematicky sledujú svoj cieľ a takticky, krok za krokom posilňujú svoje postavenia.

Takže Američania sa musia spoliehať už len na Kurdov. Problémy Barzániho v Iraku a iracké vytlačenie z Kirkúku, turecké aktivity namierené proti Kurdom na severe Sýrie, rovnako ako zvyšovanie tlaku voči Kurdom zo strany Iránu však robia Američanom starosti. Kurdi začínajú špekulovať a čoraz častejšie komunikujú s Moskvou, Teheránom, Bagdadom a nepriamo aj s Ankarou. Proamerické skupiny chápu, že americký vplyv výrazne oslabol a spoliehať sa len na Američanov by nebolo to najrozumnejšie riešenie. Kurdi spomalili svoje tempo a napriek nevôli Američanov sa nechystajú čo najskôr zaútočiť na Abu Kemal. Proamerickí hráči čoraz viac vnímajú ruský faktor a zvažujú svoje možnosti. Evidentne sa im nechce ostávať za každú cenu na americkej strane a po odchode Američanov ostať v Sýrii v nezávideniahodnej situácii.