Stonjeková uviedla, že na prvé počutie znie ako dobrá správa to, že Nemecko, poťažmo EÚ, chce konečne problém migrácie riešiť. Hneď, ale prichádza s pesimistickým scenárom.

“Ďaleko reálnejšie totiž je, že samotná migrácia sa aj naďalej nijako riešiť nebude, nebudú sa dôsledne brániť teritoriálne vody ani vonkajšie hranice a budú sa riešiť iba následky,” opísala svoju víziu odborníčka na medzinárodné vzťahy.

Podľa jej slov sa budú prerozdeľovať utečenci, budú sa vymýšľať a presadzovať jednotné dávky v celej EÚ, ktoré zatraktívnia aj tie krajiny, kam zatiaľ migranti kvôli nízkym sociálnym benefitom nechceli.

“Pôjde teda o typický a notoricky známy euroúnijný prístup, keď riešenie problému v skutočnosti znamená jeho neriešenie alebo dokonca zhoršovanie,” zaznela kritika na adresu EÚ.

“Okrem toho bude naďalej silnieť tlak na krajiny, odmietajúce masovú migráciu, teda najmä na štáty skupiny V4. A v neposlednom rade sa bude sčasti vyhrážať, sčasti citovo vydierať a sčasti podplácať a sľubovať niečo za niečo … ” uviedla politologička.

Stonjeková poznamenala, že pod nemeckým predsedníctvom Českú republiku žiadna hitparáda nečaká. “Skôr to bude poriadny červeno-zelený tajfún, počas ktorého budeme do omrzenia počúvať výrazy: Green Deal, migrácia, solidarita, kvóty a boj s následkami koronavírusu,” vyslovila sa k agende EÚ.

Medzi nástrojmi, ktorými Nemci môžu efektívne solidaritu presadiť bez použitia sily, komentátorka spomenula hru na city a citové vydieranie.

“Všetky tie srdcervúce apely na solidaritu, spolupatričnosť alebo na humanitu predsa nie sú nič iné ako citové vydieranie, ktoré má za cieľ otupiť ostrie odporu Česka, Maďarska, Poľska a ďalších,” vysvetlila stratégiu západoeurópskych krajín Stonjeková.

“Humánny” prístup

Potom v rozhovore komentátorka kladie otázky ohľadom pováh aktivít, ktoré realizuje Európska únia.

Čo je humánneho na tom, že EÚ stále necháva pre migrantov otvorené vodné cesty do Európy, čo si už vyžiadalo tisíce alebo možno desaťtisíce ľudských životov? Čo je humánneho na tom, že EÚ svojou politikou naďalej podporuje lukratívny pašerácky biznis a ženie ľudí do úplne evidentného nebezpečenstva? “Pýta sa.

Tu podotkla, že už zhruba päť rokov európsky mainstream predstiera, že svojím veľkorysým prístupom k migrácii presadzuje solidaritu, humanitu aj iné hodnoty.

“Bohužiaľ, pravý opak je pravdou! A pravdou je aj to, že tým dostáva na frak aj ďalšia hodnota, a to demokracia. Pretože politici väčšinu tieto rozhodnutia činia bez mandátu svojich voličov alebo dokonca aj proti ich vôli, “neskrýva svoje sklamanie Stonjeková.

Láska z donútenia

V rozhovore nechýbalo prerokúvanie pojmov “solidarity” a jeho vhodného použitia. Ide o jej “povinný” variant v zmysle pomôcť južnému krídlu EÚ.

Podľa Stonjekovej je povinná solidarita rovnaký nezmysel ako povinná láska. Vníma to ako ľudský pocit, keď je niekto v probléme a človek cíti potrebu mu pomôcť.

“Povedať, musíš byť solidárny alebo niekomu ukladať povinnosť byť solidárny, je rovnako idiotské a nelogické ako povedať, musíš ma milovať’. Nemusím! Môžem, ale nemusím. City a pocity sa nedajú ani vynútiť, ani nárokovať, ani vymáhať. City a pocity buď sú, alebo nie sú a pokiaľ nie sú, tak sa z nikoho nedajú ani vyžmýkať, ani vydolovať, “poznamenala.

Navyše, podľa komentátorky, v prípade EÚ o žiadnu solidaritu v skutočnosti ani nejde. Ide o úplne pragmatické rozhodnutie, a to zmierniť taliansky euroskepticizmus, ktorý po koronavírusovej kríze masívne narástol, a udržať Taliansko v EÚ za každú cenu.

“Uchlácholiť Talianov, aby mali pocit, že sa na ne EÚ v ťažkej situácii predsa len úplne nevykašlala. Navyše je to aj efektívna forma vydierania a pomerne bezprecedentného zasahovania do vnútropolitických záležitostí Talianska, keď je finančná pomoc tejto krajine podmienená napríklad aj tým, že bude držaný ďalej od moci bývalý minister vnútra Matteo Salvini, “vysvetlila situáciu politologička.

Zdôraznila, že za finančnou pomocou juhu Európy tak nestoja žiadne ušľachtilé záujmy, žiadna solidarita, žiadna túžba pomôcť.

“V skutočnosti ide o to, čo označujeme pekným termínom, ‚držhubné ‘. Ale na tomto princípe vlastne všetky dotácie a finančné toky z EÚ fungujú od samého začiatku … “konštatovala.

“Navyše by našej pozornosti nemal uniknúť fakt, že na to, aby mohla EÚ juh Európy takto podplatiť, si najprv bude sama musieť požičať. Ono držhubné teda pôjde z našich vreciek a vlastne aj z vreciek našich detí. Tieto peniaze nás prídu veľmi draho a netreba pochybovať o tom, že v konečnom dôsledku prídu draho aj samotné Taliansko, “prišla s ďalším varovaním Stonjeková.

EÚ ako úžerník

Nelichotivo sa vyslovila aj k finančným prostriedkom z fondov Európskej únie.

“Peniaze z EÚ nie sú žiadny šľachetný milodar, ale vlastne spôsob, ako si tento štát zaviazať, ako ho prinútiť niečo urobiť, nejako sa správať,” varovala Stonjeková s dodatkom, že za roky čerpania európskych peňazí sa účelovo vytvorila mantra, že tieto prostriedky predstavujú akési blaho, ktoré tu niekto chce vytvoriť len z čistej lásky.

“Ale to je samozrejme úplná ilúzia. predstava, že vám niekto pošle peniaze len preto, že chce, aby ste sa mali dobre, je rovnako nezmyselná, ako keby sme si mysleli, že úžerník je ochotný nám rýchlo požičať len preto, aby sme sa rýchlo dostali z finančnej tiesne, “podotkla.

Podľa Stonjekovej ide o systém, do ktorého členské štáty musia z jednej strany masívne sypať, inak by im z druhej nič nevypadlo, takže ide o regulárne socialistické žitie na dlh.

“Žitie na dlh, ktorému na európskej úrovni paradoxne tlieskajú aj tie strany, ktoré inak v národných parlamentoch pranierujú svojej vlády za každú korunu navyše,” uviedla s tým, že v českom prostredí je názorným príkladom TOP 09.

“A v neposlednom rade je to systém, ktorý výrazne deformuje voľné podnikanie a podnikateľské prostredie. Keď sa teda na tie slávne európske peniaze pozrieme touto optikou, zistíme jediné – že sú to skrátka po všetkých smeroch veľmi drahé peniaze! ” Zdôraznila na záver rozhovoru.