Trampoty doktora Bžána

Advokát Radomír Bžán má mediálny problém, pretože vyšlo najavo, že za zastupovanie štátu v arbitráži o vodné dielo Gabčíkovo proti talianskej spoločnosti ENEL má zinkasovať 64 miliónov eur. Okrem pána Bžána zrejme každý uzná, že ide o nevkusne vysokú sumu, ktorá signalizuje znepokojivý neporiadok v štáte slovenskom.

Novinári okamžite poukázali na to, že doktor Bžán je v dobrom priateľskom vzťahu s generálnym prokurátorom Jaromírom Čižnárom, bývalým spolužiakom premiéra Roberta Fica z právnickej fakulty. Všetko je to síce pravda, aj keď novinári nevymenovali všetky pozoruhodné a ešte významnejšie styky tohto advokáta, ale zároveň je to príliš zúžený pohľad na problém, ktorý kauza arbitráže ohľadom gabčíkovskej elektrárne reprezentuje. Tým problémom je samotné zastupovanie štátu v majetkových a právnych otázkach advokátskymi kanceláriami.

Čo prezrádza register zmlúv

Pohľad do centrálneho registra zmlúv prezrádza, že veľmi slušne na zastupovaní štátu zarábajú viaceré advokátske kancelárie. Napríklad Ecker – Kán & Partners podpísala množstvo zmlúv s ministerstvami hospodárstva, zdravotníctva, financií, životného prostredia, vnútra, Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, Slovenskou poštou, Finančným riaditeľstvom SR, Vodohospodárskou výstavbou, š. p., Slovenským pozemkovým fondom, Fondom národného majetku, RTVS a Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou. Niektoré zo zmlúv boli uzavreté na konkrétnu sumu, iné na percento z vysúdenej hodnoty a ďalšie mali honoráre závisiace od vykonaného počtu právnych úkonov. Daňového poplatníka určite bude zaujímať, že napríklad na základe zmluvy z 25. apríla 2017 medzi ministerstvom hospodárstva a Ecker – Kán & Partners štát zaplatí 1,5 milióna eur.

Ecker – Kán & Partners a iní

Ďalšou prominentnou advokátskou kanceláriou, pokiaľ ide o zmluvy so štátom, je Soukeník – Štrpka, s. r. o. Je veľmi dobre situovaná na Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave a má zmluvy aj s Vodohospodárskou výstavbou, Železničnou spoločnosťou CARGO SLOVAKIA, ministerstvom životného prostredia a podobne.

Za krátku zmienku stojí aj advokátska kancelária Ružička Csekes, s. r. o., pretože má so štátom taktiež požehnane zmlúv. Napríklad je členom konzorcia, ktoré má na základe zmluvy z roku 2014 od ministerstva hospodárstva prisľúbenú odmenu 6 miliónov eur a je členom aj ďalšieho konzorcia, ktoré má na základe zmluvy z roku 2015 dostať od ministerstva zdravotníctva 2,5 milióna eur. Na šesťmiliónovej zmluve s ministerstvom hospodárstva participujú aj advokátske kancelárie White & Case, s. r. o., a Havel, Holásek & Partners a so štátom majú podpísaný rad ďalších kontraktov.

Výpočet advokátskych kancelárií, ktoré poskytujú právne služby ministerstvám, štátnym podnikom a iným organizáciám hospodáriacim s verejnými financiami, by mohol pokračovať a bol by veľmi dlhý. V minulosti by na tento zoznam nepochybne patril aj zavraždený advokát Ernest Valko s mimoriadne košatými zmluvnými vzťahmi so štátom. Nie je to teda nóvum, ktoré tu vzniklo po roku 2006, keď sa ujal moci Smer. Avšak Smer je v súčasnosti najdlhšie vládnuca strana na Slovensku a dodnes neurobila nič pre to, aby v zastupovaní štátu v majetkových otázkach a v poskytovaní právnych služieb štátu urobil poriadok.

Inšpirujme sa v Česku

Obrovské sumy, čo štát vypláca advokátom, pochopiteľne, vyvolávajú podozrenia, že neraz miliónové odmeny nekončia len na účtoch právnych zástupcov, ale určité čiastky sú posúvané ďalej, až z nich napokon profitujú tí, ktorí o podpisovaní takýchto kontraktov rozhodujú. Nemôžeme to síce dokázať, ale týmto podozreniam sa jednoducho ubrániť nedá.

V susednej Českej republike sa preto rozhodli, že štát si bude platiť vlastných advokátov. Za týmto účelom zriadil Úrad pre zastupovanie štátu vo veciach majetkových, ktorý obhajuje záujmy štátu pred súdmi. Áno, iba v majetkových otázkach, čo nepokrýva celú problematiku poskytovania právnych služieb, ale je to aspoň prvý krok. A tým by sa mal inšpirovať aj slovenský štát.

Nepochybne aj úrad štátnych advokátov by stál veľa peňazí, no i dnes majú štátne orgány, štátne podniky a iné inštitúcie hospodáriace s verejnými financiami právne oddelenia a napriek tomu si najímajú externé právne služby. Občan si v takejto situácii oprávnene kladie otázku, čo je to za štát, ktorí je tvorcom zákonov, a nedokáže si za primerané náklady poradiť v právnych otázkach.

Nepochybne sa vyskytnú prípady, keď si štát musí najať externé právne zastúpenie alebo poradenstvo. To však musí byť náležite zdôvodnené a preukázané, že nemá vlastné odborné kapacity na zvládnutie konkrétneho problému. Namiesto toho však niektoré štátne orgány zrušia právne oddelenia. Azda len nie preto, aby si vzápätí mohli najímať drahé a neraz predražené právne služby?

Potom si bežný smrteľník oprávnene kladie otázku, či štát touto formou naozaj vypláca odmeny za odvedenú prácu alebo dobre maskované úplatky.

Článok pôvodne vyšiel na portáli Ďateľ.sk