Môj profil 
Predplatné
Banky v súčasnosti v rámci oddelení risku analyzujú trhové ceny nehnuteľností vo svetle predpokladaného ekonomického vývoja. Len čo klesne flexibilita trhu, budú pristupovať podľa Búlika oveľa opatrnejšie k záložnému právu. To znamená, že pravdepodobne výrazne klesne miera prefinancovania hodnoty kupovanej nehnuteľnosti. “Kým pred pár rokmi sme boli zvyknutí na 100-percentné hypotéky a dnes je štandardom hranica 80 %, nemusí byť v budúcnosti prekvapením iba 50 % ako absolútny strop. Výnimkou zrejme bude iba Bratislava a blízke okolie, ktoré majú ako jediný región v SR demograficky rásť,” povedal Búlik.
Zásadnú rolu zohrá podľa neho pokles príjmu v staršom veku. V súčasnosti má Slovensko historicky najviac dlžníkov, ktorí budú splácať hypotéku ešte po sedemdesiatke. Konkrétne 10 % jednotlivcov a takmer 6 % dvojíc. Pri výraznom zostarnutí populácie bude príjem stále väčšej časti dlžníkov v poslednej tretine splácania klesať. Pritom podiel dlžníkov v seniorskom veku jednoznačne podľa Búlika porastie.
Tejto situácii sa prispôsobia aj banky. “Banky sa budú snažiť ešte výraznejšie znížiť výšku splátky, aby zaťažovala príjem čo najmenej. Viem si predstaviť, že dnešné štandardné anuitné splátky nahradí splácanie s klesajúcou splátkou. Takisto sa na slovenský trh pravdepodobne dostanú reverzné hypotéky. To znamená, že splácanie hypotéky prevezme finančná inštitúcia výmenou za to, že po smrti pôvodného obyvateľa nehnuteľnosť prejde do jej vlastníctva,” konštatuje Búlik.
Slovensko zo súčasnej pozície štátu s mladým obyvateľstvom zostarne za pár desaťročí podľa Búlika na jeden z najstarších štátov Európy. Napríklad počet seniorov nad 60 rokov sa do roku 2050 podľa neho zdvojnásobí z 0,9 na 1,8 milióna, počet obyvateľov v optimálnom veku 25 až 54 rokov klesne na 34 %. “A pomer medzi pracujúcimi a dôchodcami sa dramaticky otočí: z dnešných 1,6 bude zrazu len 0,8 pracujúceho na dôchodcu,” upozornil Búlik.
.jpg)
