Môj profil 
Predplatné
Rozhodnutie o bombardovaní JZR padlo v roku 1999 prvýkrát v histórii bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN, pripomenul srbský server RTS. Príkaz na začatie vojenskej akcie proti suverénnemu štátu vydal americkému generálovi Wesleymu Clarkovi vtedajší generálny tajomník NATO Javier Solana.
Zámienkou pre bombardovanie Juhoslávie sa stali zákroky voči kosovským separatistom
Nálety sa skončili 10. júna prijatím rezolúcie číslo 1244 na pôde BR OSN. Zámienkou na začatie útokov boli tvrdé zákroky srbských jednotiek proti albánskym separatistom v Kosove. Clark neskôr vo svojej knihe Vedenie modernej vojny priznal, že plánovanie vzdušnej operácie NATO proti JZR bolo “v plnom prúde už v polovici júna 1998”, teda rok pred jeho začatím, uviedol RTS. Bombardovanie, ktoré nepretržite trvalo 78 dní, spôsobilo ťažké poškodenie miestnej infraštruktúry, hospodárskych objektov, škôl, nemocníc a kultúrnych pamiatok. Po začiatku náletov 24. marca 1999 o 19.45 h vyhlásila vtedajšia juhoslovanská vláda pod vedením vtedajšieho prezidenta Slobodana Miloševiča vojnový stav. V Srbsku prakticky neexistuje mesto, ktoré sa počas 11 týždňov útokov nestalo terčom bombardérov.
Územie Čiernej Hory, ktorá bola v tom čase súčasťou štátneho zväzku, bolo väčších útokov ušetrené. Počas vojenskej operácie nazvanej Milosrdný anjel bolo vykonaných 2300 leteckých náletov na 995 objektov v celom Srbsku, 1150 bojových lietadiel vystrelilo takmer 420.000 projektilov s celkovou váhou 22.000 ton. NATO zhodilo na územie JZR aj 37.000 kazetových bômb, ako aj zakázanú zbraň – muníciu s obsahom ochudobneného uránu. NATO útočilo na JZR z lodí na Jadrane a zo štyroch leteckých základní v Taliansku. Pri niektorých operáciách nasadilo aj strategické bombardéry, ktoré štartovali zo základní v západnej Európe a USA. Srbskej armáde sa počas vojny podarilo zostreliť dve lietadlá, stroj typu F-16 a americké supermoderné “neviditeľné” lietadlo F-17, ako aj zajať troch nepriateľských vojakov. Akciu NATO nazvala vtedajšia juhoslovanská vláda agresiou.
Počas bombardovania zomierali najmä civilisti
Vojna sa skončila prijatím rezolúcie 1244 a podpísaním vojensko-technickej dohody v Kumanove, v ktorej bolo zakotvené stiahnutie srbských jednotiek z územia Kosova a príchod zahraničných vojakov do juhosrbskej provincie. Počas trojmesačného bombardovania miest a dedín zahynulo podľa srbských zdrojov najmenej 2500 civilistov, z toho 89 detí. Zranenia utrpelo viac ako 12.500 ľudí, uviedol RTS. Počet obetí nezahŕňa tých, ktorí zomreli na leukémiu a ďalšie nádorové ochorenia vyvolané použitím munície s obsahom ochudobneného uránu.
Srbi boli vyhnaní zo svojich domov v Kosove
Najviac vojakov aliancie sa na akcii zúčastnilo z členských krajín Nemecko, Francúzsko, Taliansko a USA. Podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) opustilo Kosovo od príchodu zahraničných jednotiek v lete 1999 približne 250.000 Srbov a Rómov. Do provincie sa vrátilo 800.000 Albáncov. V početných incidentoch po skončení vojny a odchode srbských jednotiek zahynulo podľa albánskych zdrojov asi 500 ľudí a unesených bolo približne 200. Podľa srbských zdrojov uniesli od začiatku náletov asi 1500 Nealbáncov. Objavili sa aj závažné obvinenia z obchodu s orgánmi zajatcov z Kosova, na ktorom sa údajne podieľali lídri Kosovskej oslobodzovacej armády vrátane súčasného premiéra Hashima Thaciho a ktorý prebiehal po príchode zahraničných jednotiek do Kosova.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
