Bratislava 17. júla (TASR) – Tohtoročná úroda hustosiatych obilnín určite nebude priemerná, ale podpriemerná. Aj keď jej výsledky sa budú neustále spresňovať, už teraz je zrejmé, že produkcia výrazne zaostane za vlaňajškom, ktorý možno považovať za štandardný, vyjadrujúci priemerný produkčný potenciál Slovenska. Uviedol to predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milan Semančík.
"Veď priemerné hektárové úrody 4,5 tony pšenice, 3,87 tony jačmeňa a 2,31 tony repky, dosiahnuté vo vlaňajšom roku nepredstavujú z hľadiska našich pôdno-klimatických podmienok žiadne rekordy a v dávnejšej minulosti bývali u nás o 10 až 20 % vyššie," konštatoval.
"V štatistickom porovnaní s ostatnými rokmi vyznieva síce vlaňajšok nadpriemerne, ale len preto, že v päťročnom časovom úseku sa vyskytli dva priemerné roky, jeden slabší a dva priam katastrofálne. Priemerné roky potom v takejto hre čísiel vyznievajú nadpriemerne a slabé alebo podpriemerné sa javia ako priemerné," zdôraznil Semančík.
Potvrdzuje to aj skutočnosť, že poľnohospodárstvo sa ocitlo v strate nielen v roku 2010 poznamenanom rozsiahlymi záplavami, ale aj v roku 2009, ktorý v rámci päťročného porovnávania úrod vyznieva priemerne. V skutočnosti však táto produkcia nestačila na dosiahnutie kladného hospodárskeho výsledku, čo by sa pri dosiahnutí reálneho priemeru porovnávaného na základe objektívneho produkčného potenciálu, asi nestalo.
Ako ďalej poznamenal, v produkčných regiónoch juhozápadného Slovenska, na juhu stredného i východného Slovenska, kde sa už žatva skončila, prípadne sa čoskoro skončí, zaznamenali mnohé podniky 30-, 50-, ba aj 60-% medziročné výpadky produkcie obilia. To ich núti prijímať núdzové režimy, vrátane hroziaceho znižovania zamestnanosti.
Viaceré subjekty majú ťažkosti aj s tvorbou krmovinovej základne pre hospodárske zvieratá vo svojich chovoch, takže vážne uvažujú o ich likvidácii, alebo aspoň výraznej redukcii. "Extrémy počasia sa neprejavili všade rovnako, ale to sme ani nikdy netvrdili," pripomenul predseda SPPK.