SPPK: Slovensko by malo účinnejšie využívať potenciál vidieckej turistiky

Bratislava 19. mája (TASR) – Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) vníma vidiecku turistiku a agroturistiku ako jednu z možných diverzifikačných aktivít pre slovenský agrárny sektor a vidiek. Uviedol to pre TASR tlačový hovorca SPPK Stanislav Nemec.

"Nemyslíme si, že z hľadiska štruktúry tvorby zdrojov podnikateľských subjektov v agrárnom sektore bude zohrávať dominantnú úlohu, no pozeráme sa na ňu ako na významný faktor doplnkových príjmov, najmä pre stredne veľké a väčšie poľnohospodárske podniky. Možnosti na jej rozvoj nie sú totiž všade rovnaké, hoci prakticky na každom mieste majú k dispozícii aspoň aké – také predpoklady na získavanie turistov pre pobyty a čerpanie služieb v zariadeniach a objektoch vidieckej turistiky," povedal predseda SPPK Milan Semančík.

Slovensko by podľa neho malo účinnejšie využívať potenciál svojej vidieckej turistiky a agroturistiky. Vidiek v SR je aj podľa zahraničných odborníkov ako stvorený pre vidiecku turistiku a agroturistiku, ale potrebuje stabilnejšie organizačno-technické, legislatívne a propagačné zázemie, ktoré by ho pomohlo dostávať viac do povedomia potenciálnych domácich i zahraničných klientov.

Vidiecka turistika a agroturistika je podľa neho síce naozaj osobitá, ale zároveň aj veľmi perspektívna. "Z viacerých strán počúvame, že stále máme v jej ekonomických prínosoch aspoň 30-% rezervy, takže by sa nemal podceňovať ani jej hospodársky význam. Jej potenciál sa odhaduje minimálne na 25 až 30 % z celkových tržieb cestovného ruchu, takže touto cestou by slovenský vidiek mohol každoročne získať stovky miliónov eur navyše. Pre časť ľudí môže predstavovať hlavné zamestnanie, pre mnoho iných vedľajšie, ktoré prispeje k rastu ich životnej úrovne," konštatoval.

"Nemusíme sa hneď porovnávať s Rakúskom, Nemeckom alebo Švajčiarskom, kde majú s rozvíjaním vidieckej turistiky a agroturistiky dlhoročné skúsenosti. Momentálne by nám celkom mohlo stačiť, keby sme sa dopracovali aspoň na úroveň Poľska, ktoré dosiahlo výrazný pokrok. A časom by pre nás nemuseli byť nedostihnuteľní ani spomínaní lídri svetového cestovného ruchu, vrátane vidieckej turistiky a agroturistiky," zdôraznil.

Podľa Semančíka neexistujú žiadne zázračné recepty na dynamickejší rozvoj vidieckej turistiky a agroturistiky. Tá sa však napriek tomu môže stať jedným z prostriedkov na stabilizáciu celého vidieckeho priestoru, pretože prispieva k odstraňovaniu národnostných, vekových a iných bariér medzi ľuďmi. Jej napredovanie sa spája so vznikom nových pracovných príležitostí.

"Východiskom by mala byť najmä koncentrácia vnútorných zdrojov, vrátane vidieckej turistiky a agroturistiky. Tá totiž umožňuje efektívne využiť také predpoklady regiónov, akými sú napríklad prírodné prostredie, kultúrno-historické pamiatky, ľudové tradície, architektúra, či liečebné pramene. Najväčší prínos vidíme v riešení problémov sezónnej i dlhodobej nezamestnanosti a v oživení investičnej aktivity. Vo vyspelých krajinách predstavuje vidiecka turistika dynamické odvetvie, zamestnávajúce nemalú časť pracovných síl," poznamenal.

Vidiecka turistika a agroturistika sa podľa SPPK dá usmerňovať centrálne len vo veľmi hrubých rysoch, pretože na konkretizáciu sa musia zohľadniť regionálne aspekty. Vo všeobecnosti sa odporúča vytvoriť určité pásma cestovného ruchu, v ktorých by sa "našla" aj vidiecka turistika a agroturistika. Poskytovanie turistických služieb treba spájať s využívaním už vybudovaných kapacít a infraštruktúry, prípadne aj zrekonštruovaných starých objektov. Týka sa to najmä ubytovania a stravovania, pre ktoré prichádzajú do úvahy mnohé zariadenia poľnohospodárskych podnikov.

"Celoročné realizačné možnosti sa núkajú najmä v horských a podhorských oblastiach, kde nestraší sezónnosť. Ani podnikatelia v miestach so sezónnym dopytom po službách cestovného ruchu však nemusia prepadať zúfalstvu, pretože tieto aktivity sa dajú vhodne kombinovať s inými, čím sa môže výraznejšie oslabiť nerovnomerná tvorba zdrojov počas roka," dodal.