SOCIÁLNE: Slovenské dobrovoľníčky v Tanzánii majú smelé plány

Prievidza 19. decembra (TASR) – Mladé slovenské dobrovoľníčky pôsobiace v africkej v Tanzánii Emília Bihariová a Zuzana Ďuriková, ktoré tam pred troma rokmi otvorili materskú školu a začali tamojšie deti učiť angličtinu, majú ďalšie smelé plány.

„Už začiatkom budúceho roka chceme otvoriť základnú školu. Jej budova je už z veľkej časti postavená, chýba iba strecha. Perspektívne uvažujeme aj o strednej škole. Ale miestny kňaz Francis, ktorý je dušou celého projektu, myslí ešte ďalej, uvažuje o univerzite,“ uviedla jedna z dobrovoľníčok Emília Bihariová. Zúčastnila sa totiž na dnešnej derniére výstavy fotografií s názvom Dobrodružstvo s Bohom v Afrike, ktorá bola od 12. novembra inštalovaná v Regionálnom kultúrnom centre v Prievidzi. Bihariová je autorkou všetkých asi 50 veľkoplošných farebných fotografií, na ktorých priblížila nielen prácu dobrovoľníkov, ale aj život miestnych obyvateľov.

Na misiu do malej zapadnutej dedinky Shelui v centrálnej Tanzánii sa obe priateľky dostali v roku 2011 na pozvanie kňaza Francisa. Emília sa s ním spoznala pred 12 rokmi na kurze taliančiny v Ríme. Obe dobrovoľníčky rady cestujú a pozvanie na takéto dobrodružstvo v Afrike im bolo vhod. Pôvodne prišli iba na tri mesiace. Keď uvideli, čo všetko kňaz Francis pre tamojších obyvateľov robí, začali ho považovať za výnimočného človeka, realizátora božích plánov. Zistili však, že kňaz na všetko nestačí. Tamojšie deti pritom najviac potrebujú učiť sa angličtinu. V Tanzánii je totiž úradným jazykom okrem svahilčiny aj anglický jazyk. Bez toho, aby tamojší mladí ľudia ovládali angličtinu, sa nemôžu dostať do škôl, a to nielen na strednú či vysokú, ale ani na základnú. Preto sa dobrovoľníčky rozhodli predĺžiť si svoju misiu na neurčito.

Dali výpovede v zamestnaní a vymenili pohodlnejší život v Bratislave za prácu v misii. Už tri roky takto Emi a Zuzi, ako ich tam skrátene volajú, pomáhajú nielen deťom, ale aj dospelým. Za podpory priateľov, známych aj neznámych ľudí postavili budovu materskej školy. Je v nej aj internetová kaviareň a spoločenská miestnosť. A potom sa pustili aj do stavby spomínanej základnej školy.

„Okrem toho za pomoci a podpory rektora bratislavskej Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Vladimíra Krčméryho sme pomohli zriadiť aj zdravotné stredisko, kde teraz pracujú traja slovenskí lekári – Zuzana Paukovová, Darina Kopcová a Peter Minárik. Samé by sme všetko nezvládli. Okrem finančných príspevkov od sponzorov prichádzajú nám na pomoc aj naši kamaráti z USA, Austrálie, ale hlavne zo Slovenska. V prvom roku sme mali takých dobrovoľníkov 15, vlani ich bolo až 38. V tomto roku ich prišlo opäť asi 15, ale to postačovalo. Pretože väčší počet návštevníkov by sme asi nezvládli,“ vysvetlila Emília. Museli totiž absolvovať štúdium a skúšky na tanzánijskej univerzite, aby získali pedagogický certifikát. Emília totiž pôvodne vyštudovala odbor Kultúrna antropológia a kamarátka Zuzana je inžinierka ekonómie. Nevedia ešte, koľko rokov v Shelui pobudnú, ale už teraz vidia za sebou kus užitočnej práce, čo ich mimoriadne povzbudzuje v začatom diele, priznala Emi.

Výstavu reinštalujú aj v ďalších mestách na Slovensku, vrátane Bratislavy.

UPOZORNENIE: TASR vydáva k správe zvukové záznamy, fotoreportáž a videozáznam.