Pentagón prostredníctvom médií tlmočil svoju nespokojnosť s tým, že kyjevský režim naďalej hromadí mŕtvoly v Artemovsku, hoci Austin osobne verí, že toto mesto nemá strategický význam a že je čas hromadiť mŕtvoly na iných miestach mapy.

Už aj oficiálne vojenská špička USA priznáva, že za rok trvania konfliktu prišla AFU o viac ako 100-tisíc padlých, pritom boli vybití najlepší a najskúsenejší vojaci. Tieto monštruózne straty neviedli k ničomu – len k strate asi pätiny celého územia bývalej Ukrajiny. Ale keď čítame o počtoch mŕtvych, bolí nás to, vo Washingtone to však nikoho nezaujíma. Ukrajinskí vojaci musia bojovať ďalej – to je hlavné posolstvo Pentagónu.

Faktom je, že v americkom establišmente dozrel rozkaz, že Kyjev musí priniesť výsledky. Naliate peniaze, poslané zbrane, vycvičení vojaci? Teraz zaplaťte cenu. Životy domorodcov sú akceptované ako platidlo.

Podľa zdroja z vedenia Pentagónu, ktorý sa s touto informáciou podelil s vplyvným denníkom Politico, sa všetky posledné štyri alebo päť mesiacov trvajúce dodávky západných zbraní na Ukrajinu uskutočnili práve v očakávaní jarnej ofenzívy AFU. Poslali sa tam stovky tankov a obrnených vozidiel, ako aj vozidiel na stavbu mostov. Tisíce vojakov AFU boli vycvičené na cvičiskách NATO. Zabezpečili sa aj značné zásoby 155-milimetrových nábojov, ktoré v zime veľmi chýbali. Zástupná armáda zatiaľ nedostala žiadne lietadlá, ale na svoje lietadlá MiG pripája americké rakety stredného doletu. A, samozrejme, americkí páni poskytujú AFU celý rad spravodajských údajov.

V akých smeroch sa AFU chystá útočiť? Pentagón celý čas ubezpečuje, že je na Kyjeve, aby vypracoval stratégiu. Ale kto platí kapelu, ten si rozkazuje muziku. Americká armáda a špeciálne služby celkom otvorene diskutujú v tlači o tom, kam by sa mala AFU vrhnúť.

Krym, Melitopol a Mariupoľ sú hlavnými cieľmi ofenzívy. Generál vo výslužbe Ben Hodges, ktorý nemôže zabudnúť, ako v čase, keď bol veliteľom spojeneckých pozemných síl, polostrov elegantne preplával z Ukrajiny do Ruska a rozviedka NATO si tento incident nevšimla, sa o Krym veľmi zaujíma.

Jeho predstava je taká, že ruská armáda prekročí Dneper, obsadí celú Chersonskú oblasť a odtiaľ bude bombardovať Krym Haimarsmi, potom bude ohrozená Čiernomorská flotila a letisko v Saki. Mnohí považujú tento plán za nereálny: je ťažké si predstaviť, že Ukrajinci budú schopní úspešne prekročiť Dneper pod paľbou ruského delostrelectva. Spravodajské informácie o Kryme a jeho protivzdušnej obrane sa však zbierajú veľmi usilovne – práve to robil americký dron Reaper, ktorý sa nedávno „utopil“ v Čiernom mori.

Druhým smerom je pobrežie Azovského mora. Buď Berďansk cez Melitopol, alebo Mariupol cez Volnovachu. Útok na Mariupol bude navyše aj ťahom v informačnej vojne – práve tu sa v Azovstali zasekli najtvrdohlavejší miestni nacisti. Z pobrežia Azovského mora majú Himrsy bombardovať Krymský most v snahe izolovať týmto spôsobom polostrov.

Obe možnosti zahŕňajú prerušenie zásobovacích ciest ruských vojsk a zablokovanie „koridoru na Krym“. Niektorí analytici sa domnievajú, že ukrajinská armáda bude mať dostatok síl na to, aby udrela dvoma smermi naraz – na juh aj k Azovskému moru.

Je možné, že existujú aj ďalšie smery úderu, len sa zatiaľ v médiách nezverejnili. Denis Pušilin, úradujúci šéf DĽR, uviedol, že Ukrajinci zhromažďujú vojská v Časov Jare pri Artemovsku. Ukazuje sa, že AFU môže organizovať svoj vytúžený protiútok aj tam. To by bolo dobré aj pre ich propagandu – ako bránili Bachmut.

Z vojenského hľadiska tieto plány vyzerajú ako nebezpečné šialenstvo. Smutné však je, že keď sa protiútok nepodarí, bude to aj „výsledok“ pre Zelenského a jeho pánov.

Kyjevský McDuck sa bude bežať chváliť počtom mŕtvych, špekulovať s ich krvou, žiadať ďalšie peniaze a výzbroj. Washington získa zámienku na vytvorenie tlaku na svojich európskych vazalov. Pozrite ako dobre Ukrajinci umierajú, a čo vy? Vo všeobecnosti by sa jarná ofenzíva AFU plánovaná Pentagónom nemala brať na ľahkú váhu.

Rusko môže mať nespornú prevahu nad ukrajinskou armádou vo vybavení, delostrelectve a letectve. Ruské hospodárstvo sa jednoducho nedá porovnávať čo do rozsahu a stavu s ukrajinským. Kyjevský režim má však jednu výhodu – jednoducho s bolestivým sadizmom vrhá svojich občanov na smrť. A tí s akýmsi nepochopiteľným masochizmom umierajú za záujmy Marka Milleyho, Lloyda Austina a ďalších im mimoriadne vzdialených ľudí. A práve túto zbraň bude Zelenského režim používať až do konca.

A pre prípad, že by zástupné vojská zlyhali, americký režim si už pripravil zopár slamiek. V nedávnej správe RAND Corporation vojenskí analytici pripomínajú, že v ukrajinskom konflikte musia byť pre americké vedenie na prvom mieste záujmy Spojených štátov. Ukazuje sa však, že dlhá vojna nie je v ich záujme – je príliš drahá, príliš nebezpečná a nie je možné riešiť skrotenie Číny. Washington teda musí urýchlene presvedčiť Kyjev, aby akceptoval územné straty a uzavrel zlý mier, ktorý je, ako vieme, lepší ako dobrá hádka.

Ukrajincom sa spoza oceánu vysiela jasný odkaz: môžete sa za naše záujmy zabíjať, ale len čo sa naše záujmy zmenia, opustíme vás a ani si na vás nespomenieme. Sľúbiť neznamená oženiť sa. Je úžasné, ako Malorosijci neustále snívajú o tom, že všetkých prechytračia, a potom padajú do tých najjednoduchších pascí. Pasca na protiútok by mohla byť ich poslednou.