Londýn 4. októbra 2022 (HSP/theepochtimes/Foto:TASR/AP-Frank Augstein)

Moje články sa v poslednom čase stali skôr apokalyptickými, ale z opodstatneného dôvodu, píše vo svojom najnovšom príspevku Tuomas Malinen. Práve tento týždeň sa nám potvrdilo, že náš finančný systém je opäť na pokraji kolapsu, keď bola Bank of England (BOE) nútená de facto prijať opatrenie na záchranu dôchodkových fondov Spojeného kráľovstva

Dňa 28. septembra okolo poludnia Bank of England vstúpila (opäť) na trhy so zlatými dlhopismi a začala nakupovať štátne dlhopisy s dlhšou splatnosťou, aby zastavila prepad ich hodnoty, ktorý by mohol spôsobiť rozvrat finančného systému. Dôchodkové fondy čelili veľkým výzvam na doplnenie rezerv, čo hrozilo spôsobiť rýchly kaskádovitý výber ich záväzkov, keďže dôvera v ich likviditu a solventnosť by sa stala predmetom spochybňovania zo strany rozširujúceho sa okruhu investorov a klientov.

BOE v podstate zasiahla, aby obmedzila začarovaný kruh výziev na dodatočné vyrovnanie, ktorým dôchodkové fondy čelili v dôsledku prepadu hodnoty zlatých dlhopisov.

Bez zásahu BOE by sa v ten deň popoludní začala hromadná platobná neschopnosť penzijných fondov s aktívami v hodnote približne 3 bilióny USD – a teda pravdepodobne aj ďalších finančných inštitúcií. Je zrejmé, že ak by jedno z hlavných finančných centier sveta, londýnska City, čelilo finančnej panike, okamžite by sa rozšírila do zvyšku sveta.

Vyzerá to tak, akoby svetový finančný systém z pokraja kolapsu opäť vytiahli centrálni bankári. Bola to však len dočasná náprava.

Teraz je už jasné, že úplný finančný kolaps hrozí všetkým západným ekonomikám, pretože ak dôchodkovým fondom, ktoré sa často považujú za veľmi tupých investorov kvôli ich rizikovému investičnému profilu, hrozí ich platobná neschopnosť, môže sa to stať ktorejkoľvek inej finančnej inštitúcii. Domnievam sa, že ďalší na rade bude bankový sektor.

Bankovníctvo je podnikanie založené na dôvere. Ak dôvera v banku alebo v neobmedzenú podporu úradov pre banku zmizne, začne sa “bank run”.

Jeden z najvýznamnejších odborníkov na finančné krízy, Gary B. Gorton, definuje finančnú krízu vo svojej knihe “Misunderstanding Financial Crises: Prečo ich nevidíme prichádzať” ako “udalosť, pri ktorej držitelia krátkodobého dlhu emitovaného finančnými sprostredkovateľmi hromadne odstupujú od svojich úverov alebo ich odmietajú obnoviť”.

V bežnom jazyku Gorton hovorí, že počas finančných kríz chce veľký počet držiteľov finančných záväzkov bánk, napríklad vkladov, vybrať peniaze. Odtiaľ pochádza názov: “bank run”.

Napríklad počas paniky v roku 1819 v Spojených štátoch stáli ľudia pred bankami v dlhých radoch, aby si mohli vymeniť svoje nové finančné novinky, bankovky, za kovovú menu. Panika v roku 1819 prispela k vzniku prvej hospodárskej krízy v Spojených štátoch.

Bank run však nemusí byť viditeľný v tom zmysle, že ostatné banky a finančné inštitúcie “bežia” na záväzky banky. Napríklad počas krízy v rokoch 2007 – 2008 došlo k “run” na trh repo obchodov a trhu komerčných cenných papierov. Väčšina ľudí si tieto prvé fázy paniky nevšimla, pretože finančné firmy bežali na pasíva a aktíva iných finančných firiem.

Podstatné je, že pri hromadnom vyberaní záväzkov v akejkoľvek forme banke nakoniec dôjdu aktíva, ktoré by mohla založiť/predať, aby splnila požiadavky na výber, a banka skrachuje.

V budúcnosti najväčšie riziko systémového hromadného výberu vkladov z bánk pravdepodobne hrozí v Európe.

Európske podniky a domácnosti boli a sú naďalej decimované ničivou infláciou, rýchlo rastúcimi úrokovými sadzbami a prudko rastúcimi cenami energií. Sú zasiahnuté zo všetkých strán, čo s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobí, že mnohé z nich finančne skrachujú.

Banky sú v súčasnosti zasiahnuté aj silným poklesom hodnoty štátnych dlhopisov, ktoré používajú ako zábezpeku. Tie môžu ľahko viesť ku kaskádovitým stratám bánk, ktoré možno dosiahnu doteraz nevídanú rýchlosť, veľkosť a rozsah.

Ťažko si viem predstaviť, ako by tento vývoj neviedol k bankovej kríze, a to bez masívneho zásahu vlád a centrálnych bánk. A ako som už podrobne opísal, banková kríza, ktorá sa začne v Európe, tam nezostane.

Ako sa na ňu teda pripraviť?

Charakteristickým znakom bankovej krízy je, že mnohé banky, možno všetky, zatvoria svoje dvere pre klientov a vydajú limity na výbery. Ďalšou charakteristickou črtou sú poruchy vo finančnom systéme, predovšetkým v oblasti platieb kartou, v dôsledku čoho môže dôjsť k úplnému zastaveniu systému retailových platieb.

Keď som bol v lete 2015 s bývalou manželkou v Grécku, celá ekonomika sa v podstate počas víkendu zmenila na hotovostnú. Grécku bankovú krízu v roku 2015 spôsobila Európska centrálna banka, keď úplne nezodpovedne a s najväčšou pravdepodobnosťou vedená politickými motívmi odstavila grécke banky od svojej núdzovej likviditnej pomoci.

Boli stanovené limity na výber hotovosti, v reštauráciách, obchodoch a ďalších zariadeniach “zmizli” alebo sa “pokazili” automaty na kreditné karty a napokon hotovosť prestala vychádzať z bankomatov. Boli zavedené kapitálové kontroly a možnosť bežných Grékov prevádzať peniaze do zahraničia sa vážne obmedzila. Prirodzene, mali sme dostatok hotovosti, čo sa často stáva, keď človek cestuje s krízovým výskumníkom do krajiny, ktorej hrozí kríza.

Hlavnou pointou je (bolo), že počas bankových kríz nebudete mať plný prístup k svojim vkladom v banke. V dôsledku toho sa elektronické platby, napríklad bankové karty, môžu stať nepoužiteľnými. V krajnom prípade by sa vaše vklady mohli použiť na rekapitalizáciu problémových bánk v procese nazývanom “bail-in”.

Takéto zákony boli zavedené po kríze v roku 2008 a prvýkrát boli prijaté na riešenie bankovej krízy na Cypre v roku 2013.

Z technického hľadiska je v prípade bankovej krízy ohrozená záchranou každá suma, ktorú máte v banke nad hranicou poistenia vkladov, ktorá tiež nemusí byť “vytesaná do kameňa”.

Už v marci 2017 sme upozorňovali, že globálny finančný systém, ktorý sa rozpadol počas finančnej krízy v roku 2008, nebol nikdy skutočne zacelený. Konštatovali sme, že ho a svetovú ekonomiku udržiavali na nohách len vďaka neustálym intervenciám centrálnych bánk a vlád a takmer neobmedzenému poskytovaniu úverov. Dňa 28. septembra sme od BOE dostali definitívne potvrdenie, že to tak naozaj je.

Sme v hlbokých, hlbokých problémoch.