Môj profil 
Predplatné
Podľa jeho slov Slovinsko podporuje návrh o kvótach Európskej komisie a s poľutovaním registruje, že niektoré európske krajiny majú ku kvótam odmietavý postoj.
V Maďarsku a Grécku hrozí humanitárna kríza, čo zaväzuje ostatné členské krajiny Európskej únie k solidarite, zdôraznil Karl Erjavec a dodal, že je potrebné nájsť spoločné európske riešenie v danej oblasti.
Premiéri krajín Vyšehradskej štvorky (V4) dnes na summite v Prahe odmietli nielen záväzné kvóty pre prijatie utečencov, ale ohradili sa aj proti plánom na prerozdelenie ďalších 120.000 migrantov.
Európska komisia, ako dnes zaznelo z Bruselu, chce v stredu predložiť návrh rozdelenia 160.000 utečencov z troch najvýraznejšie tlaku migrantov vystavených krajín – Talianska, Grécka a Maďarska.
Dvojmiliónové Slovinsko, ktoré má pomerne vysoké HDP na osobu a v ktorom činí miera nezamestnanosti 12,5 percenta, pôvodne odmietalo zavedenie záväzných kvót pre prijatie migrantov.
Tamojší premiér Miro Cerar preferoval ešte v priebehu jarných mesiacov prijatie migrantov na báze dobrovoľnosti a avizoval, že jeho krajina prijme 35 migrantov spomedzi 40.000 utečencov nachádzajúcich sa v tom čase v Grécku a v Taliansku.
Predstavitelia slovinského rezortu obrany vo štvrtok večer v tamojšej verejnoprávnej televízii uviedli, že Slovinsko disponuje kapacitami vhodnými na prijatie 5000 utečencov. Migrantov by postjuhoslovanská republika umiestnila v celkove desiatich obciach v centrálnej časti krajiny.
Ešte pred troma dňami sa šéfovia slovenskej a slovinskej diplomacie – Miroslav Lajčák a Karl Erjavec – pri rokovaniach v Blede zhodli, že kvóty, hoci riešia jeden čiastkový problém, nie sú komplexnou odpoveďou na výzvu, ktorú predstavuje neustály prílev utečencov do Európy. “Migrácia je pre nás momentálne problém číslo jeden a všetko úsilie v rámci EÚ by malo smerovať k jeho vyriešeniu,” konštatoval Lajčák.
Hlavnou otázkou pri riešení migračnej krízy nie je delenie utečencov, ale zabránenie príchodu ďalších, podčiarkol minister zahraničných vecí SR a poznamenal, že od júnového summitu lídrov EÚ nedošlo k žiadnym zásadným krokom na zastavenie pašerákov.
“Utečenci naďalej zomierajú pri zúfalých pokusoch dostať sa do EÚ. Prečo nevidíme intenzívnejšiu spoluprácu bezpečnostných a spravodajských zložiek pri rozkladaní pašeráckych sietí? Ako je možné, že vonkajšia hranica EÚ je naďalej priepustná? V rámci EÚ potrebujeme otvorenú a úprimnú diskusiu o všetkých týchto aspektoch. Len tak sa môžeme posunúť bližšie k nájdeniu komplexného a udržateľného riešenia,” uviedol vtedy Lajčák.
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
