Môj profil 
Predplatné
„Slovensko na úplné dobudovanie siete diaľnic a rýchlostných ciest potrebuje postaviť spolu okolo 1137 km diaľnic a rýchlostných komunikácií. Išlo by o komplexnú infraštruktúru a pokrytie celej krajiny, ktorú by cesty spojili od východu na západ a zo severu na juh tak, že by sa nikto nemal cítiť ukrivdený,“ píše Auxt.
Podľa jeho slov a približných prepočtov by si výstavba všetkých úsekov vyžiadala 19,48 miliardy eur pri aktuálnej priemernej cene 18,7 milióna eur za jeden km. Auxt tiež upresnil, že z uvedenej sumy približne 6 miliárd eur potrebujeme na stavbu chýbajúcich diaľničných úsekov a 13,45 miliardy na výstavbu rýchlostných ciest.
„Každý vie, že tempo, akým sa stavali diaľnice posledné dve desaťročia, bolo nedostatočné. Len na upresnenie, tempo výstavby diaľnic a rýchlostných ciest je asi 11 km ročne (dlhodobý priemer za 20 rokov). Pri pláne postaviť nových 1137 km by to týmto tempom trvalo približne 103 rokov,“ upresnil.
Čo by mohlo spôsobiť zrušenie projektov?
Auxt tiež vysvetlil, že financovanie diaľnic z fondov Európskej únie je len kvapkou v mori. „V programovacom období 2014-2025 je napríklad alokácia na výstavbu diaľnic len 1,3 mld. eur čo nepostačuje ani na pokrytie všetkých naplánovaných úsekov a celkovo už teraz chýba niečo cez 240 miliónov eur na finančné krytie úsekov, ktoré boli vysúťažené v tendroch. Ilustratívne povedané na úsek D1 Prešov západ-juh ostáva z kohézneho fondu v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra iba 27 mil. eur.“
Aby Slovensko dokázalo postaviť viac diaľnic, riešenie podľa bývalého šéfa NDS nemôžeme hľadať v zrušení predražených tendrov. Ako príklad uvádza úsek D3 Čadca Bukov-Svrčinovec, kde sa dá rátať aj s príspevkom z ďalšieho európskeho finančného mechanizmu tzv. „Connecting European Facility (CEF)“ vo výške 87 miliónov eur, o ktorý by Slovensko podľa jeho slov prišlo, ak by došlo k zrušeniu súťaže.
Úsek by totiž po zrušení tendra nemal finančné krytie CEF, t.j. 87 miliónov eur, takže by v diaľničných projektoch chýbalo nielen vyššie spomínaných 240 miliónov, ale hneď 327 miliónov eur.
„Na druhej strane zrušenie D3 v Čadci by znamenalo posun výstavby minimálne o 1 až 2 roky, čo je pre región likvidačné a zrušenie D1 v Prešove je akt, ktorý hraničí s vlastizradou (minimálne pre občanov žijúcich na východe). Čiže rušením tendrov momentálne nič nezískame, ale skôr poškodíme regiónom a pripravíme o prácu stovky až tisícky ľudí v ťažkých regiónoch,“ upresnil.
60 kilometrov ročne
Auxt zároveň vysvetlil, že ak nechceme na dostavbu diaľníc čakať do roku 2100 a dostavať kompletnú cestnú infraštruktúru do roku 2035, potrebuje aktuálne dlhodobo zvýšiť tempo výstavby na 60 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest ročne.
„Znamenalo by to, pokiaľ ide o náklady, že od roku 2017 po rok 2035, spolu 19 rokov, by štát každý rok investoval do diaľnic a rýchlostných ciest navyše jednu miliardu eur. Áno, malo by to vplyv na štátny rozpočet. Pozrime sa aký. Tento najjednoduchší model financovania cez dlh, každý rok jedna miliarda navyše oproti rozpočtovaným výdavkom štátneho rozpočtu (pri predpokladanom raste ekonomiky), by podľa približných prepočtov v roku 2035 by to bolo 57,64 percenta HDP. Dodatočne do roku 2022 by sme boli pod hranicou tretieho sankčného pásma, ktoré stanovuje ústavný zákon o dlhovej brzde.“
Na druhej strane však podľa Auxta sa za 5 rokov verejný dlh Slovenska zdvojnásobil. Dodáva, že drvivá väčšina týchto zdrojov sa prejedla. Neinvestovalo sa totiž do rozvoja. „Modernizačný dlh napríklad zdravotníckych zariadení či ciest sa výrazne neznížil, to najnutnejšie dostali akurát školy a centrá miest,“ dodal.
Možnosti, ako ušetriť
Býval šéf Národnej diaľničnej spoločnosti tiež vysvetlil, že možnosť na ušetrenie je potrebné hľadať aj v rámci prevádzkových nákladov na údržbu diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. a II. triedy.
Ďalším problém pri financovaní je podľa Auxta neefektívne vynakladanie peňazí napríklad na projektovú dokumentáciu.
„Dodatočne sa musíme zamyslieť aj nad faktom, či všetky rýchlostné cesty majú byť postavené tak, ako sa momentálne projektujú, alebo by napríklad v prípade úsekov R7, R4, R3 a R2 nestačilo iba rozšírenie ciest I. triedy na kvalitný štvor-pruh a postavenie obchvatov miest a obcí. Takto by sme vedeli znížiť výslednú sumu 13,45 mld. EUR na všetky rýchlostné cesty o podstatný kus, keďže by sme sa vyhli napríklad nákladnému výkupu pozemkov,“ uviedol.
Ako ďalší spôsob šetrenia financií uviedol možnosť zákaz konzorcií, čím by sa viac subjektov mohlo zúčastniť súťaže, a tým by sa znížili podozrenia na kartelové dohody.
„Ak má Slovensko dostať potrebnú infraštruktúru pred rokom 2100 tak musí začať racionálne investovať a hospodáriť a nie prejedať sa v prospech výdavkov štátnej byrokracie a nezmyselných dotácii,“ vysvetlil na záver vo svojom blogu bývalý riaditeľ NDS Robert Auxt.
.JPG)
