Slovenský historický ústav Matice slovenskej zorganizoval podujatie venované hudobnému skladateľovi Bélovi Bartókovi

Jablokov priblížil život a predovšetkým hudobné dielo B. Bartóka v kontexte jeho zberov slovenských, maďarských a rumunských ľudových piesní. Zdôraznil kľúčové momenty Bartókovho života, tvorby i muzikologických výskumov. Jeho štúdium v Bratislave, Budapešti, prvotné nadšenie pre „novouhorskú” hudbu a následný kontakt so živým, autentickým piesňovým folklórom. Spočiatku maďarským, no neskôr i slovenským a rumunským.

Práve fascinácia slovenskou piesňou a melódiou ho viedli k rozsiahlym zberom (vďaka nemu sa nám zachovala prvá nahrávka hry na fujare z roku 1906). Sám hľadal cesty ku slovenským inštitúciám (vrátane Matice slovenskej), aby mohol rozsiahle záznamy slovenských piesní publikovať (zistených až 3409 melódií, zapísaných 4000 textov). Rozsiahly komparačný materiál mu umožnil zadefinovať fenomén spoločného prazákladu uhorskej hudobnej tradície, ktorú videl v slovenskej (predovšetkým „horskej”) hudobnej kultúre. Napriek tomu sa stretol aj s nedôverou, ktorú podporil i pražský centralizmus. Naopak, priveľký záujem o slovenskú pieseň mu vytýkali i na maďarskej strane. Prenasledovaný útokmi napokon emigroval v roku 1940 z Horthyovského Maďarska do Spojených štátov. V. Jablokov na záver konkrétnymi ukážkami vyzdvihol Bartókovu tvorbu inšpirovanú slovenskou ľudovou hudbou i humanistický odkaz jeho diela. V diskusii laická i odborná verejnosť vysoko ocenila úroveň podujatia, ktoré podľa viacerých názorov prekonalo bežné bratislavské niveau. Punc výnimočnosti dodala i skutočnosť, že prednáška sa uskutočnila v budove, kde B. Bartók presne pred 127 rokmi zmaturoval.