Môj profil 
Predplatné
So svojimi 0,13 percentami príspevku na Oficiálnu rozvojovú pomoc (Official Development Assistance – ODA) sa Slovenská republika umiestnila na poslednom mieste v zozname donorov Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD/DAC). Tento výbor má 30 členských krajín vrátane Slovenska, väčšinu tvoria európske štáty. „Napriek tomu však nárast o 18 miliónov eur oproti roku 2017 je predsa len pozitívnym znamením. Slovensko v roku 2018 poskytovalo pomoc viac než 20 rozvojovým krajinám. Značné množstvo financií smerovalo na projekty vo východnej a juhovýchodnej Európe,” uviedla Molnárová v tlačovej správe. Dodáva, že správa poukázala aj na to, že za posledný rok nevytvorilo Slovensko žiadne nové partnerstvo s krajinami, ktoré patria medzi najmenej rozvinuté a nachádzajú sa prevažne v Afrike.
Vo výsledku by mala Oficiálna rozvojová pomoc poskytovaná štátmi EÚ predstavovať 0,7 percenta z hrubého národného dôchodku (HND) danej krajiny. Ide o finančné prostriedky na trvalo udržateľný rozvoj a znižovanie chudoby poskytované pod oficiálnym menom krajiny, prípadne bloku štátov. Ako ďalej uvádza SKCH, aj keď EÚ ako blok stále zostáva najväčším svetovým donorom, za svojím záväzkom zaostáva o jednu tretinu. „Žiaľ, už druhý rok za sebou išli financie na rozvojovú pomoc dole. Pri súčasnom tempe rastu bude cieľ 0,7 percenta ODA/HND dosiahnutý až v roku 2061. Ak teda chce Európska únia a hlavne jej členské štáty stihnúť dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja (SDGs) do roku 2030 ako si predsavzala, musí výrazne navýšiť súčasné úsilie,” konštatuje.
Pri momentálnom tempe poskytovania finančných prostriedkov na rozvojovú a humanitárnu pomoc Slovenská republika podľa SKCH pravdepodobne tak skoro nedosiahne želaný cieľ 0.7 percenta ODA/HND. „Keďže tento cieľ je skutočne v nedohľadne, prijalo Slovensko pri viacerých príležitostiach záväzok navýšiť podporu na 0.33 percenta do roku 2030. Odvolávajúc sa na obmedzené kapacity rezortov, ministerstvo zahraničných vecí na stretnutí v júni minulého roku navrhlo navýšenie príspevkov ODA, ktoré idú pod oficiálnou hlavičkou štátu, iba na 0,22 percenta ODA/HND do roku 2030. Pritom priemerná výška ODA poskytovaná členskými krajinami výboru je už teraz 0,32 percenta,” uvádza sa v tlačovej správe.
Slovenská republika opakovane vyjadruje oficiálny postoj, že je treba riešiť príčiny migrácie, nie ich dôsledky. „Zároveň dodávame, že migrantom vieme pomôcť aj inak. Medzi príčiny nedobrovoľnej migrácie však patrí aj chudoba prejavujúca sa cez nefungujúcu ekonomiku, slabé zdravotníctvo či malé možnosti vzdelania. Táto chudoba v mnohých prípadoch prerastie do násilia. Práve tieto príčiny nútia mnohých ľudí opustiť svoje domovy a hľadať útočisko inde. Ak teda tvrdíme, že chceme napomáhať riešiť príčiny takejto migrácie, je potrebné priamo podporovať úsilia k tomu smerujúce. A to osobitne cez nástroj slovenskej Oficiálnej rozvojovej pomoci ODA,” podotkla SKCH. Dodáva, že je preto je kľúčové navýšenie rozpočtu ODA ako aj jej zefektívnenie, aby slovenské organizácie a iniciatívy mohli skutočne pomáhať znižovať chudobu a zvyšovať rozvoj.
Charita dodáva, že konečný rozpočet na Slovenskú oficiálnu rozvojovú pomoc bude podľa súčasných informácií prebiehať finálnym schvaľovaním až v mesiacoch máj a jún 2020. „Výzva patrí hlavne ministerstvu zahraničných vecí, aby navýšenie ODA zaradili medzi svoje priority a zefektívnili proces poskytovania tejto pomoci. Taktiež mimovládnym organizáciám starajúcim sa o zníženie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj, aby neustále a predovšetkým spoločne upozorňovali na túto potrebu, klopali na dvere ministerstiev i donorov, pritom naďalej pracovali na svojich ušľachtilých cieľoch,” uzavrela SKCH.
.JPG)
