Bratislava 28. marca 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Branislav Račko)
Slovensko v piatok 29. marca oslávi 15. výročie vstupu do Severoatlantickej aliancie (NATO). Cesta Slovenska do obrannej Aliancie však bola komplikovanejšia ako cesta okolitých štátov. Kým Česko, Maďarsko a Poľsko si tento rok pripomenuli 20. výročie členstva, vstup Slovenska sa oddialil pre vnútropolitickú situáciu na Slovensku. Členstvo v NATO bolo zároveň podmienkou vstupu do Európskej únie
Slovensko svoj záujem o členstvo prejavilo po rozdelení Československa. Hneď 1. januára 1993 Slovensko vstúpilo do Severoatlantickej rady pre spoluprácu, ktorá bola fórom pre vzájomné politické konzultácie členom NATO a bývalých krajín Varšavskej zmluvy. Prezident Michal Kováč 4. novembra 1993 rokoval s vtedajším generálnym tajomníkom NATO Manfredom Wörnerom, pričom po rokovaní Aliancia privítala záujem Slovenska o vstup. Začiatkom januára 1995 vláda Vladimíra Mečiara prijala Programové vyhlásenie vlády, podľa ktorého základným smerom bezpečnostnej orientácie predstavovalo úsilie o získanie členstva.
V septembri 1995 Aliancia vydala štúdiu o rozšírení NATO, ktorá analyzovala výhody a nevýhody prijatia nových členov. Štúdia konštatovala, že rozširovanie aliancie prispeje k zvýšeniu stability a bezpečnosti všetkých štátov v euroatlantickej oblasti. Krajiny uchádzajúce sa o členstvo v NATO museli podľa štúdie dokázať, že sú fungujúcimi demokraciami založenými na trhovej ekonomike, rešpektujú práva menšín v súlade s princípmi OBSE, majú vyriešené problémové susedské vzťahy či sa zaviazali riešiť spory mierovou cestou. O viac ako dva roky, 24. mája 1997, sa uskutočnilo referendum o vstupe do NATO, ktoré však bolo neplatné. Júlový summit Aliancie v Madride rozhodol, že na konzultácie o rozširovaní budú v prvej vlne prizvané Poľsko, Maďarsko a Česko. Partneri Slovenska vo Visegráde vstúpili do NATO 12. marca 1999.
Smerovanie Slovenska sa zmenilo nástupom vlády Mikuláša Dzurindu. V apríli 1999 bolo Slovensko zaradené na zoznam kandidátskych krajín, v júni vláda schválila Národný program prípravy na členstvo. V septembri 2000 preukázala NR SR konsenzus v tejto otázke vytvorením skupiny koaličných aj opozičných poslancov pre rýchlu integráciu Slovenska do NATO. V marci 2001 drvivá väčšina poslancov zahlasovala za Bezpečnostnú stratégiu SR, ktorá počítala so vstupom do Aliancie. Na Pražskom summite v novembri 2002 dostalo Slovensko spolu s ďalšími šiestimi krajinami pozvánku na prístupové rokovania. Okrem Slovenska boli ďalšími krajinami Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko a Slovinsko. V decembri 2002 sa začali prístupové rokovania. Slovensko muselo počas prvého kola potvrdiť svoju politickú pripravenosť prevziať politické a obranno-vojenské záväzky. Druhé kolo bolo zamerané na otázky zdrojov či bezpečnosti informácií. Zároveň obsahovali požiadavku potvrdiť záväzok vyčleniť dve percentná HDP na obranu.
Ratifikácia protokolov v členských krajinách sa začala 26. marca 2003 po tom, čo predstavitelia členských krajín v Bruseli podpísali sedem protokolov o pristúpení k NATO. O deň neskôr vláda SR na mimoriadnej schôdzi jednomyseľne schválila pristúpenie k Severoatlantickej zmluve. V apríli 2003 NR SR schválila pristúpenie SR k Severoatlantickej aliancii. Prezident Rudolf Schuster nato podpísal prístupovú listinu k Severoatlantickej zmluve.
Slovensko, spolu s ďalšími krajinami, 29. marca 2004 odovzdalo prístupové protokoly depozitárovi vlády USA. Znamenalo to nadobudnutie formálneho členstva. Slávnostný ceremoniál prijatia v bruselskej centrále sa uskutočnil 2. apríla, keď tam vztýčili aj slovenskú vlajku. Na prelome mája a júna sa konalo Parlamentné zhromaždenie NATO na Slovensku. Slovenská republika sa prvý raz ako členská krajina summitu NATO zúčastnila na Istanbulskom summite 28. až 29. júna 2004.
NAJČÍTANEJŠIE
NAJNOVŠIE
TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU
18.6°C
Pondelok 
18.7°C
Pondelok 
19.7°C
Pondelok 
18.6°C
18.1°C
Pondelok 
15.3°C
FOTO DŇA
