“Veľké pôdne bloky bez zelených pásov pritom zhoršujú vplyvy veternej a vodnej erózie, prehrievajú krajinu a zvyšujú tak náchylnosť na sucho. Chýba tiež možnosť úkrytu pre živočíchy, čo znižuje biodiverzitu,” konštatoval to vo štvrtok pre agentúru SITA hlavný ekonóm a riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) Martin Haluš.
Napriek krátkodobým finančným výhodám pre farmárov z obhospodarovania veľkých plôch, by pre nich aj pre životné prostredie bolo podľa IEP z dlhodobejšieho hľadiska výhodnejšie obmedzovať veľkosti polí. Tiež zabezpečiť šachovnicový spôsob pestovania plodín a vytvárať zelené plochy a pásy. “Dosiahnuť to možno napríklad motivujúcim nastavením podpory zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky, reguláciou maximálnej výmery polí, alebo uskutočňovaním pozemkových úprav,” dodal Martin Haluš.