Slovensko čaká slabý ekonomický rok, analytici varujú pred ďalším spomalením

Slovensko navyše nedokázalo naplno kopírovať mierne oživenie, ktoré bolo viditeľné v eurozóne. Kým európske hospodárstvo v druhom štvrťroku zrýchlilo, slovenský rast zostal prakticky bez zmeny. Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka domácu ekonomiku naďalej brzdí najmä fiškálna konsolidácia a problémy kľúčového automobilového sektora. K nepriaznivému vývoju sa už pridáva aj postupný odchod výroby spotrebnej elektroniky z galantského závodu Samsungu.

Práve tento faktor sa podľa Koršňáka začal výraznejšie prejavovať už v druhom štvrťroku. Výroba spotrebnej elektroniky medziročne klesla o 8,7 percenta a z celkového rastu slovenského HDP ubrala približne 0,05 percentuálneho bodu. Pokles v tomto odvetví by sa pritom mal v nasledujúcich štvrťrokoch ešte prehĺbiť. Slabší zostáva aj automobilový priemysel, kde pridaná hodnota medziročne klesla o 0,6 percenta.

Výsledky zároveň ukázali, že štruktúra rastu slovenskej ekonomiky sa oproti začiatku roka výrazne zmenila. Kým celkové tempo rastu zostalo podobné, zahraničný obchod už ekonomike nepomáhal. Vývoz sa síce oživil, no dovoz rástol ešte rýchlejšie. Export výrobkov a služieb medziročne vzrástol o 3 percentá, zatiaľ čo import sa zvýšil o 3,7 percenta. Po sezónnom očistení export medzikvartálne vzrástol o 2,1 percenta a dovoz až o 2,8 percenta. Výsledkom bolo, že čistý export začal rast slovenského HDP tlmiť. Podľa prepočtov Ľubomíra Koršňáka znižoval medziročný rast ekonomiky približne o 0,4 percentuálneho bodu. Silnejší domáci dopyt totiž zároveň zvýšil potrebu dovozu, a tak sa pozitívny efekt rastúceho exportu stratil.

O niečo lepšie vyzerá pohľad na domáci dopyt. Po medziročnom poklese o 0,2 percenta v prvom štvrťroku sa v druhom štvrťroku zvýšil o 1,4 percenta. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša išlo o najlepší výsledok za posledných päť štvrťrokov. Spotreba verejnej správy medziročne vzrástla o 1,7 percenta, spotreba domácností však zostala podstatne slabšia.

Spotreba domácností

Domácnosti zvýšili svoju spotrebu medziročne iba o 0,6 percenta. Po sezónnom očistení pritom v porovnaní s prvým štvrťrokom už ďalej nerástla. Fiškálna konsolidácia tak naďalej tlmí spotrebiteľský dopyt, hoci podľa Koršňáka zatiaľ domácnosti odolávajú o niečo lepšie, než sa pôvodne očakávalo. Spotreba zostáva mierne nad úrovňou minulého roka, v porovnaní s ostatnými krajinami regiónu je však jej rast citeľne slabší.

Výrazné zlepšenie priniesli investície, ktoré sa po prudkom prepade v úvode roka čiastočne zotavili. Tvorba fixných investícií sa po sezónnom očistení v porovnaní s prvým štvrťrokom zvýšila až o 7,8 percenta. Oproti záveru minulého roka boli vyššie o 1,4 percenta. Medziročne však stále klesali, hoci už iba o 0,3 percenta oproti prepadu o 6,4 percenta v prvom štvrťroku.

Ani tento odraz však nebol taký silný, ako analytici očakávali. Marián Kočiš upozorňuje, že vzhľadom na finišujúce investície z plánu obnovy a zdroje z aktuálneho programového obdobia čakal výraznejšiu podporu investičnej aktivity. Celková tvorba hrubého kapitálu napriek tomu vzrástla o 3,8 percenta, najmä vďaka zmene stavu zásob.

Verejné a súkromné investície

Investície navyše výrazne rozdeľuje verejný a súkromný sektor. Verejné investície stále ťažili z dobiehajúceho plánu obnovy a medziročne v bežných cenách vzrástli o 32,1 percenta. Ich tempo však už spomaľuje. Súkromné fixné investície sa po prudkom prepade v prvom štvrťroku zotavili len čiastočne a podľa odhadu Koršňáka stále zaostávali približne o 1,5 percenta za koncom minulého roka. Medziročne ich pokles dosiahol 5,7 percenta v bežných cenách.

Z výrobnej strany ekonomiku najviac podržal obchod, doprava, skladovanie a turizmus. Tento sektor medziročne zvýšil hrubú pridanú hodnotu o 2,3 percenta a podľa Koršňáka sa postaral približne o polovicu celkového medziročného rastu slovenskej ekonomiky. Ostatné hlavné sektory už k rastu prispievali podstatne menej. Stavebníctvo a nehnuteľnosti vzrástli o 1,3 percenta, verejný sektor a spracovateľský priemysel iba o 0,1 percenta.

Pozitívom v priemysle je aspoň oživenie odvetví naviazaných na investičný dopyt. Výroba strojov zvýšila pridanú hodnotu medziročne o 7,7 percenta a výrobcovia elektrických zariadení o 5,9 percenta. Celkový obraz priemyslu však naďalej zostáva zmiešaný, najmä pre problémy automobilového sektora a ukončovanie výroby spotrebnej elektroniky.

Porovnanie s Nemeckom

Slovenský výkon zároveň kontrastuje s vývojom v Európe. Ekonomika Európskej únie v druhom štvrťroku podľa predbežných údajov zrýchlila medzikvartálny rast z 0,1 na 0,5 percenta a eurozóna po stagnácii v prvom štvrťroku vzrástla o 0,4 percenta. Medziročne sa rast EÚ zrýchlil z 0,8 na 1,2 percenta a eurozóny z 0,5 na 1 percento.

Relatívne dobre si počínalo aj Nemecko. Hoci jeho medzikvartálny rast spomalil z 0,4 na 0,2 percenta, medziročné tempo sa vďaka priaznivejšiemu bázickému efektu zrýchlilo z 0,6 na 0,9 percenta. Pre Slovensko je pritom vývoj nemeckej ekonomiky mimoriadne dôležitý vzhľadom na silnú obchodnú a priemyselnú previazanosť oboch krajín.

Výhľad slovenskej ekonomiky však zostáva opatrný. Fiškálna konsolidácia podľa analytikov naďalej tlmí spotrebu domácností aj investičnú aktivitu podnikov. V druhej polovici roka navyše už nebude možné počítať s takou podporou verejných investícií ako v prvej polovici roka, keď ich ešte výrazne ovplyvňoval dobiehajúci plán obnovy.

Rizikom je aj vonkajšie prostredie. Hoci vývoj európskej ekonomiky sa v posledných mesiacoch do určitej miery zlepšil, globálna neistota môže naďalej brzdiť ochotu firiem investovať. Slovensko je ako malá otvorená ekonomika citlivé na vývoj zahraničného dopytu. Negatívne môže pôsobiť aj konflikt na Blízkom východe, ak povedie k vyšším cenám energií, vyššej inflácii a následne k prísnejším menovým podmienkam v Európe.

Automobilový priemysel

Určitú podporu by naopak mohli priniesť nové investície a ich postupný prechod do výrobnej fázy. Slovenskému automobilovému priemyslu môže pomôcť aj prípadný rast predaja elektromobilov a hybridov v Nemecku. Viaceré slovenské automobilky zároveň plánujú rozbeh produkcie nových elektrických modelov. Pozitívny efekt však môže tlmiť rastúca čínska konkurencia.

Významným faktorom má byť aj postupný nábeh štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce. Pozitívny vplyv tejto investície sa však podľa analytického pohľadu prejaví najmä ku koncu tohto roka a v roku 2027. Podobne aj pripravovaná testovacia výroba automobilky Volvo na východe Slovenska môže priniesť výraznejší príspevok k ekonomike až v budúcom roku.

Ľubomír Koršňák preto zatiaľ ponecháva svoj výhľad rastu slovenskej ekonomiky na tento rok na približne 0,9 percenta, teda iba mierne nad minuloročnými 0,8 percenta. Riziká však naďalej vidí prevažne smerom nadol. Marián Kočiš je o niečo opatrnejší. Slovenská sporiteľňa má zatiaľ celoročný odhad na úrovni 1 percenta, po slabšom výsledku druhého štvrťroka však pripúšťa jeho zníženie pod túto hranicu.

O niečo lepší vývoj sa očakáva v roku 2027. Koršňákov základný scenár počíta s rastom približne 1,5 percenta, zatiaľ čo Slovenská sporiteľňa očakáva zrýchlenie na 1,7 percenta. Časť pozitívnych impulzov z nových investícií a výrobných kapacít sa totiž môže naplno prejaviť až v budúcom roku.

Zároveň však zostáva otázkou ďalší vývoj verejných financií. Analytický základný scenár počíta vo volebnom roku 2027 s dočasným zmiernením fiškálnej konsolidácie. To by síce mohlo krátkodobo podporiť ekonomický rast, zároveň by však zhoršilo stav verejných financií a vytvorilo väčší tlak na ďalšie konsolidačné opatrenia po voľbách. Slovenskú ekonomiku tak môže čakať slabý rok 2026 a mierne lepší rok 2027, no výraznejšie a udržateľné zrýchlenie bude závisieť od toho, či sa podarí obnoviť investičnú aktivitu, podporiť priemysel a zároveň zvládnuť tlak na verejné financie.