Bratislava 8. septembra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR- Martin Baumann)
Mliečni farmári ďalej žiadajú stanovenie minimálnej ceny aspoň v čase krízy na úrovni 70 % výrobných nákladov. Prebytky mlieka a mliečnych výrobkov na európskom trhu navrhujú riešiť proexportnými dotáciami, teda formou podpory exportu do tretích krajín. Podporiť chcú tiež intervenčný nákup a presadzujú zvýšenie intervenčných cien, ktoré považujú za veľmi nízke
Sumu 500 miliónov eur, ktorú chce Európska komisia rozdeliť medzi európskych poľnohospodárov na riešenie krízy vo viacerých odvetviach, považujú slovenskí mliečni farmári za nepostačujúcu. Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka (SZPM) a Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) dnes odovzdali zástupcom komisie na Slovensku súbor svojich požiadaviek, ktoré ich majú ochrániť pred likvidáciou.
Pomoc vo výške 500 miliónov eur, o ktorej v pondelok (7. 9.) v Bruseli rozhodla Rada EÚ pre poľnohospodárstvo, by mala byť určená nielen výrobcom mlieka, ale aj pre sektor bravčového mäsa. “Určite nás neuspokojuje, pretože 500 miliónov je veľmi malá suma a absolútne nepostačuje. My sme požadovali, aby bola aspoň na úrovni 840 až 900 miliónov,” priblížil predseda SPPK Milan Semančík. Zväz vypočítal, že ak by šla podpora len do mlieka, slovenskí chovatelia by z nej dostali 3 až 4 milióny eur.
Okrem kompenzácie strát, ktoré výrobcovia mlieka dosiahli medziročným prepadom ceny o 10 eurocentov, volajú farmári aj po regulácii dodávok v celej únii. “Malo by dôjsť aj k určitej regulácii dodávok na európskej úrovni, nemôže to byť svojvoľná regulácia, že vypadnú tí slabší. Lebo tí slabší budú tí, ktorí sú menej podporení, teda najmä farmári z východnej Európy. Za nerovnakých podmienok nie je možné konkurovať na jednotnom trhu,” upozornil predseda SZPM Alexander Pastorek.
Mliečni farmári ďalej žiadajú stanovenie minimálnej ceny aspoň v čase krízy na úrovni 70 % výrobných nákladov. Prebytky mlieka a mliečnych výrobkov na európskom trhu navrhujú riešiť proexportnými dotáciami, teda formou podpory exportu do tretích krajín. Podporiť chcú tiež intervenčný nákup a presadzujú zvýšenie intervenčných cien, ktoré považujú za veľmi nízke.
Výrobcovia zároveň trvajú na riešení nekalých praktík obchodných reťazcov a spravodlivom prerozdelení zisku medzi prvovýrobcu, spracovateľa a obchod. “V tomto reťazci prvovýroba ťahá jednoznačne za najkratší koniec,” domnieva sa Semančík. Pripravované zníženie DPH na mlieko na 10 % vnímajú s obavami, že rozdiel zostane v rukách obchodníkov.
Vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Dušan Chrenek výrobcov mlieka ubezpečil, že komisia pripravila viacero opatrení na riešenie súčasnej krízy. Farmári budú môcť napríklad dostať od svojich štátov priame platby skôr a vo väčšom rozsahu.
Zvyšovať dopyt a znižovať ponuku v mliečnom sektore majú pomôcť okrem iného intervenčné nákupy, súkromné uskladnenie sušeného mlieka, propagácia mliečnych výrobkov či otváranie zahraničných trhov. “Komisia sa snaží otvoriť nové trhy pre farmárov tým, že rokuje o nových obchodných dohodách a snaží sa aj, aby boli viaceré reštrikcie na svetovej úrovni odstránené,” opísal Chrenek. Posilňovať sa má podľa neho tiež spotreba mlieka v školách.
Ako dodal, podporu môžu hľadať farmári aj doma, kde majú vlády rôzne možnosti štátnej pomoci. Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek výrobcom podľa Semančíka prisľúbil, že otázku pomoci slovenským chovateľom otvorí v stredu (9. 9.) na rokovaní vlády.
4.2°C
Piatok 
Nedeľa 
Pondelok 
3.3°C
Sobota 
Nedeľa 
3.1°C
0.6°C
.jpg)
.jpg)
