V relácii vystúpil riaditeľ AI Slovensko Rado Sloboda, ktorý tvrdil, že čelíme globálnemu útoku na ľudské práva a že na Slovensku slovenskí politici v značnej miere používajú politiku démonizácie a vyberajú si terče, ktorými sú menšiny, v rámci predvolebnej kampane.

Reláciu doplnilo krátke vyjadrenie Natálie Šmídovej (AI) k tzv. právam žien (je doteraz nezodpovedanou otázkou či existujú nejaké práva mužov), ktoré podľa nej vraj pomocou reštriktívnych návrhov chceli politici zneužiť v kampani, či už v rámci prezidentských alebo parlamentných volieb. Šmídová je toho názoru, že ľudské práva by nemali byť predmetom politického boja a nemali by sa dávať do kontextu kultúrnych vojen.

Ako je to teda so slovenskými politikmi a ľudskými právami na Slovensku? Riaditeľ Sloboda ako reprezentant AI tvrdil, že policajná razia v Moldave je  jednou z najväčších nespravodlivostí v histórii SR a s moderátorkou preberal rôzne otázky prebiehajúceho súdneho procesu ako aj riešenie sťažnosti a európskej úrovni (ESPĽP), do čoho sa AI zapojila.

Moderátorka dokonca sugestívne navádzala svojho hosťa k problému údajného obmedzovania reprodukčných práv v NR SR, kde sa nakoniec neprijali žiadne právne normy, ktoré by reštriktívne obmedzovali reprodukčné práva žien. Táto téma je podľa moderátorky veľmi zneužívaná slovenskými politikmi. Čo však znamená termín „reprodukčné práva“ alebo „práva žien“ a od čoho je odvodený tento termín, nikto v relácii na počudovanie nevysvetlil.  Vari obmedzuje slovenská legislatíva niečiu slobodnú vôľu, ak chce prirodzeným biologicko-fyziologickým spôsobom splodiť potomka alebo to dokonca legislatívne zakazuje?

Moderátorka otvorene prezentovala svoj osobný názor, že zneužívanie týchto práv je na Slovensku realitou, a že reprodukčné právo v podstate znamená právo na interrupciu a poukázala na fakt, že v parlamente bolo podaných až sedem reštriktívnych návrhov, ktoré vraj obmedzujú práva žien a reprodukčné práva. Z historického hľadiska je určite zaujímavé, ako sa v rovine legislatívy z  vraždy nenarodeného dieťaťa za komunizmu stala táto vražda legálna a nazvala sa právnym eufemizmom prerušenie tehotenstva (hoci fakticky ide o vraždu dieťaťa), a ako sa dospelo za 30 rokov demokracie k stavu, kedy sa tá istá skutočnosť už nazýva eufemizmom právo ženy alebo reprodukčné právo žien. Takže z toho, čo je vo svojej postate vraždou, sa po siedmych dekádach právnych a terminologických zmien stalo právo zabiť niekoho, ak ho niekto (matka) nechce. Toto sa však v rozhovore v relácii vôbec neriešilo.

Riaditeľ AI Slovensko zastáva názor, že v politickej rovine pri riešení tejto témy na Slovensku dochádza k démonizácii a politici spôsobili, že sa to stalo témou, hoci podľa neho to nie je téma. Riaditeľovi i AI sa zdá, že súčasná legislatívna úprava zabíjania nenarodených detí je v poriadku a paradoxne sa AI ani jej riaditeľ na Slovensku o právo na život vôbec nezaujíma, ba je presvedčený, že pre väčšinu spoločnosti toto vôbec nie je téma. Posledný návrh poslankýň SNS obsahoval podľa neho až absurdnosti ako počúvanie tlkotu srdca embrya atď., čím dokázal osobnú neznalosť elementárnych biologických a biomedicínskych faktov z embryológie. Veľká časť politického spektra sa bude podľa neho uchyľovať k útokom na reprodukčné práva žien v predvolebnom boji, čo považuje za krajne nezodpovedný prístup, lebo ak má byť Slovensko krajinou kde vládne spravodlivosť, tak my (Slovensko) nemôžeme podnikať takéto nehanebné kampane proti právam žien.

Je otázkou, či termín spravodlivosť v etickom alebo právnom zmysle chápania AI a jej riaditeľa znamená právo zabiť nevinnú ľudskú bytosť, ak sa pre to niekto rozhodne (matka), a či termín spravodlivosť v ľudskoprávnom ponímaní AI a riaditeľa Slobodu znamená odopretie primárneho a základného práva na život nevinnej nenarodenej ľudskej bytosti?

Podľa riaditeľa AI Slovensko je teda kampaň za väčšiu a spravodlivejšiu ochranu života nenarodených detí logicky nehanebná. Sloboda následne tvrdil, že toto spôsobí, že ľudských práv sa stane nadávka. Tvrdil, že ľudské práva sú zakotvené v medzinárodnom práve, čiže i v medzinárodných dokumentoch (ktoré zrejme asi nečítal), a je paradoxom, že sa v nich spomína právo na život v článku 3 Všeobecnej deklarácie ľudských práv „Každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť“, pričom právo zabiť nevinnú ľudskú bytosť sa tam zjavne nenachádza, ale v článku 1 deklarácie sa tvrdí, že „všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti aj právach“, z čoho sa dá logicky odvodiť, že i právo na život spravodlivo prináleží každej živej ľudskej bytosti. V chápaní riaditeľa AI je to zjavne inak, čiže naopak.

Podľa riaditeľa AI veľa ľudí na Slovensku ľudské práva bráni a snaží sa posúvať ľudské práva ďalej a ďalej, pričom je otázkou ako to myslel, a ako sa dajú ľudské práva odniekiaľ kamsi posúvať a vlastne  kam sa dajú posúvať? Sloboda skonštatoval, že Slovensku vraj prevažujú politici, ktorí si robia z ľudských práv trhací kalendár. Z hľadiska logiky a textu Všeobecnej deklarácie ľudských práv si každý môže urobiť logický záver, kto robí z ľudských práv trhací kalendár.

René Balák