Môj profil 
Predplatné
Novelu zákona o sudcoch a prísediacich a ďalších sudcovských kódexov pripravilo ministerstvo spravodlivosti pod vedením ministerky Lucie Žitňanskej (Most-Híd). Cieľom tejto sudcovskej reformy je ďalšie zefektívňovanie justície a zlepšenie prístupu k spravodlivosti.
Ministerka sa snaží spružniť príchod nových sudcov na súdy, ktorý predĺžili sudcovské previerky. Dnes trvá deväť mesiacov až rok, tento čas chce Žitňanská skrátiť až na dva mesiace. Okresné súdy si nebudú vyberať sudcov sami, zavádza sa ich hromadný výber na krajovom princípe.
Minimálne raz ročne sa v jeden deň vo všetkých ôsmich krajoch súčasne uskutočnia hromadné výberové konania. Ich výsledkom bude zoznam kandidátov na sudcov, ktorí následne prejdú previerkami a prípravným vzdelávaním. Hneď ako sa v kraji uvoľní, alebo vytvorí sudcovské miesto na niektorom z okresných súdov, Súdna rada naň pridelí kandidáta s najvyšším počtom bodov v zozname a predloží ho prezidentovi na vymenovanie.
Kandidát nebude môcť odmietnuť prácu na menej atraktívnom súde, inak by zo zoznamu vypadol. Na danom súde musí odpracovať päť rokov, kým bude môcť požiadať o preloženie. Od hromadného výberu si Žitňanská sľubuje, že prinúti zainteresovaných viac plánovať, systémovo pracovať a predvídať, koľko nových sudcov bude treba. Očakáva aj zvýšenie záujmu o sudcovskú profesiu.
Samotný spôsob výberu sudcov ostane nezmenený, rovnako aj jeho otvorenosť, transparentnosť a verejná kontrola. Okrem doteraz zverejňovaných dokumentov by mali byť na webe ministerstva zverejňované v budúcnosti aj databázy kandidátov. Prvé hromadné výberové konanie by sa malo uskutočniť ešte tento rok. Na súdy by sa tak po novom vybratí sudcovia mohli začať prideľovať v priebehu roka 2018.
Zmeny v kvalitatívnom hodnotení sudcov majú odstrániť súčasný stav, keď sa sudcovia hodnotia navzájom v päťročných intervaloch popri svojej práci. Žitňanská navrhuje profesionalizáciu hodnotenia. Zabezpečovať ho majú trojčlenné krajské hodnotiace komisie pozostávajúce zo sudcov, ktorí sa budú venovať iba tejto činnosti. Ich členmi môžu byť aj emeritní sudcovia.
Hodnotiaca komisia bude vždy hodnotiť sudcov z iného kraja, skončiť by tak mal stav, kedy kolega hodnotí svojho kolegu v rámci toho istého súdu. Hodnotenia sudcov sa navyše majú zverejňovať. Opakované negatívne hodnotenie sudcu ostane aj naďalej závažným disciplinárnym previnením. Trojnásobné po sebe nasledujúce negatívne hodnotenie môže pre sudcu znamenať koniec sudcovskej kariéry.
Pri zmenách v disciplinárnych konaniach sudcov je cieľom najmä to, aby netrvali tak dlho ako v súčasnosti, a aby existovali nástroje voči prieťahom, ktoré v nich vznikajú, deklarovalo ministerstvo. Zefektívnenie trestania sudcovských previnení sa má dosiahnuť jednoznačným určením orgánu zodpovedného za dohľad nad plynulosťou disciplinárnych konaní. Tým bude po novom Súdna rada.
Balík zmien rieši aj niektoré požiadavky aplikačnej praxe týkajúce sa postavenia a činnosti Súdnej rady, zloženia oddelení vnútornej revízie súdov, nezlučiteľnosti funkcie orgánov riadenia a správy súdov s členstvom v Súdnej rade, ako aj prispôsobenie právnej úpravy tvorby rozvrhu práce notárov s Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh zákona tiež ustanovuje povinnú formu elektronickej komunikácie so súdmi pre orgány verejnej moci a advokátov.
Reformu ministerstvo pripravilo participatívnym spôsobom v spolupráci so Súdnou radou, stavovskými organizáciami sudcov aj mimovládnym sektorom. Na vládu bola predložená s rozporom so Súdnou radou SR, Najvyšším súdom SR a Združením sudcov Slovenska. Tie okrem iného nesúhlasia, aby sa posilnil nesudcovský prvok v Súdnej rade. Žitňanská totiž navrhuje, aby parlament, prezident a vláda primárne nominovali do tohto ústavného orgánu osoby, ktoré nie sú sudcami. Účinnosť zmien by mala byť od 1. júla.
