V roku 2002, kedy bola spoločnosť založená však ani jej majiteľ netušil, do akých rozmerov sa firma rozrastie. Začať ako jediný spoločník s podnikaním v tak zložitom a náročnom odvetví akým je zbrojársky priemysel, s požičaným kapitálom a neistým výsledkom, vyžadovalo značnú dávku odvahy, ale i húževnatosti a dôvery vo vlastnú ideu a kvality produktu, ktoré z nej vzišli.

Vzťah k zbraniam sa u Jaroslava Kuracinu začal rodiť už v detstve. Jeho starý otec bol kapitánom v armáde Slovenského štátu počas 2. svetovej vojny, zapojil sa do SNP. Po jeho potlačení sa zase pridal k partizánom v horách. V súvislosti s jeho pôsobením medzi partizánmi bol neskôr po nástupe komunizmu v politických procesoch perzekvovaný, takmer ho popravili. Zachránila ho až Stalinova smrť a následné „amnestie,“ pričom v rámci akejsi neformálnej rehabilitácie mu bolo ponúknuté miesto streleckého trénera vo Zväzarme. Mladý Jaroslav sa teda na návštevy k starým rodičom vždy veľmi tešil, nakoľko mal možnosť zbrane si nie len poťažkať, alebo si vystreliť, ale hlavne rozoberať. Vždy ho totiž zaujímalo, aké kúzlo hýbe jednotlivými komponentami, ako tá flinta vlastne funguje. Takto skúmal, k neveľkej radosti starého otca, súvzťažnosti a princípy strelných zbraní, i za cenu toho, že ich spočiatku nevedel poskladať do pôvodného stavu, za čo občas dosal nejaké-to zaucho. Na strednej škole potom nasledovali prvé serióznejšie kroky, prišli prvé nákresy vlastných zbraní, prvé pokusy s konštrukciou. Prirodzeným vyústením bolo neskôr štúdium konštrukcie zbraní a munície na Vojenskej akadémii v Brne.

Ako vojskový pyrotechnik si voľné chvíle počas dozorných služieb v muničných skladoch krátil kreslením vlastnej pištole, ktorú by ako vojak chcel sám nosiť, pričom vychádzal najmä z nedostatkov vtedy zavedených zbraní. Za svoje pokusy často zožal posmech, nie len od kolegov, ale i nadriadených. Výnimkou ale bol Jaroslavov priamy nadriadený, ktorý ho povzbudil, aby si skúsil svoje riešenie nechal patentovať na úrade, ktorý sa práve v tom čase presťahoval do Banskej Bystrice. Kuracina teda po štúdiu iných patentov, ktoré v archívoch úradu objavil, zaregistroval i patent vlastný.

Začiatkom 90tych rokov v Považských Strojárňach prebiehal program vývoja služobnej pištole pre armádu, dotovaný štátom, ktorý však skončil okopírovaním pištole ČZ 75. Do tohto prostredia prišiel Jaroslav Kuracina s prevratným konštrukčným riešením jednak čo do unikátneho uzamykania rotáciou hlavne, tak i celkovou ergonómiou pištole, ktorá bola na svoju dobu výrazne užívateľsky príjemnejšia ako vtedy zavedené zbrane. Kuracinove nápady sa vtedajšiemu vedeniu spoločnosti páčili, preto mu ponúkli možnosť spolupráce, takpovediac externe, s využitím voľného času, ktorého mali v tom čase vojaci viac než dosť. Podfinancovaná armáda totiž poskytovala vojakom namiesto preplácania služieb náhradné voľno. Cieľom spolupráce mal byť funkčný vzor pištole s uzamykaním rotáciou hlavne. Pištoľ bola pracovne nazvaná Q2000, písmeno Q v sebe ukrývalo písmená K ako Kuracina a V ako Viskup. Ing. Jozef Viskup bol v tom čase pridelený, aby Kuracinovi pomáhal, najmä na poli grafických počítačových programov. Prácu s týmto softwarom sa totiž Kuracina naučil až neskôr, samoštúdiom. Nakoľko projekt prebiehal úspešne, Jaroslav Kuracina z armády odišiel a zamestnal sa v PS ako samostatný technický pracovník, z ktorého sa vypracoval na funkciu riaditeľa a predsedu predstavenstva samostatnej dcérskej firmy Kinex Grand. Tu sa pištoľ premenovala na K1 a započala príprava sériovej výroby. Avšak krachom Považských Strojární a následnou činnosťou exekútorov celý projekt zapadol prachom. Kuracina skončil na ulici, neskôr sa zamestnal v Zbrojovke Brno, ktorá však rovnako v divokých časoch privatizácie skrachovala.

Kuracina sa opäť dostal na ulicu. Aby dokázal nie len splniť svoj sen o vlastnej zbrani, ale jej výrobu i dlhodobo udržať, rozhodol sa zariskovať a založiť firmu vlastnú, kde bude osud jeho i jeho projektu v jeho vlastných rukách. Započatie vlastného podnikania sa však nezaobíde bez kapitálu, a tak sa Kuracina vydal na nekonečnú púť po bankách, vybavený len cieľavedomosťou a patentom v ruke. Banky však potenciál v zbrojnej výrobe nevideli a pôžičky podmieňovali zábezpekami, ktoré Kuracina poskytnúť nevedel. Namiesto bánk sa teda obrátil na priateľov, ktorí pomohli a to umožnilo založenie spoločnosti GRAND POWER s.r.o., dňa 27. mája 2002.

V počiatkoch firma fungovala tak, že Kuracina s výkresmi, ktoré si sám nakreslil, obchádzal strojárske podniky po celom Slovensku a pátral, ktorý dodávateľ by bol schopný a ochotný vyrobiť ten-ktorý komponent. Takto si postupne vybudoval sieť dodávateľov. Diely potom za písacím stolom v prenajatej kancelárii Jaroslav sám skladal. Zároveň hľadal zákazníkov, ktorí by zariskovali kúpou neznámej zbrane.

Výrazný posun vpred zaznamenala firma v rokoch 2004-2005, kedy Kuracina venoval pištoľ ako hlavnú cenu streleckej súťaže. Túto zbraň vyhral Ernest Nagy, špičkový slovenský strelec, ktorému nová zbraň učarovala a začal ju na súťažiach používať. Dostavili sa i významné športové úspechy, ktoré pritiahli záujem širokého okruhu športových strelcov, nie len zo Slovenska. O marketing teda bolo postarané, okruh strelcov sa rozšíril a K100, ako jediný vtedy vyrábaný model, prinášal jeden športový úspech za druhým. Medzitým sa spoločnosť rozrastala a postupne priberala nových zamestnancov.

Ani teraz však nemohol Kuracina sedieť so založenými rukami a užívať si celosvetový úspech. Dodávatelia vycítili šancu zarobiť na cudzom úspechu a začali dvíhať ceny dielov na neúnosnú úroveň. Dôsledkom bolo započatie vlastnej výroby, spoločnosť získala na leasing vlastné 5-osé obrábacie centrum. Kuracina zistil, že diely vyrábané vo vlastnej réžii sú kvalitnejšie, presnejšie. To určilo jednoznačné smerovanie firmy do budúcnosti, cieľom bola čo najväčšia samostatnosť. Začala nová etapa spoločnosti GRAND POWER. Nové obrábacie centrá sa dokupovali postupne, každý rok pribudli dve až tri. Momentálne má spoločnosť 21 CNC centier a vlastnú, na mieru ušitú, výrobnú linku na hlavňovinu, ktorá umožňuje výrobu hlavní do dĺžky 1,5 metra a drážkovať do priemeru 15. Okrem strojov dáva spoločnosť prácu viac ako stovke zamestnancov a to v regióne, kde je nezamestnanosť čoraz väčším problémom.

Do budúcna sa spoločnosť bude ďalej zaoberať vývojom ďalších verzií v sérii STRIBOG, ale plánuje i rozšíriť portfólio výrobkov s využitím novej, vyššie spomenutej technológie na výrobu hlavní, najmä o výrobu opakovacích pušiek rôznych prevedení a kalibrov tak, aby uspokojili potreby všetkých zákazníkov GRAND POWERu.

Na oslavu svojich 15tych narodenín si spoločnosť GRAND POWER pre svojich zákazníkov pripravila viacero prekvapení, vrátane limitovanej edície 15tich kusov špeciálne gravírovaných pištolí, limitovanej a číslovanej série pamätných mincí a ďalšie prekvapenia.