Môj profil 
Predplatné
Zistili, že najdlhšie rady nezamestnaných sú na úradoch práce v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji. Je tam bez práce každý piaty resp. šiesty ekonomicky aktívny obyvateľ. Najnižšiu mieru nezamestnanosti naopak eviduje bratislavský región – len 5,2 %. Mať zamestnanie je dôležité, ale, ako prízvukujú analytici, naša životná úroveň závisí hlavne od toho, koľko si dokážeme zarobiť a čo si za to môžeme kúpiť.
Uvádzajú, že najviac, v priemere cca 1 100 eur v hrubom, zarábajú obyvatelia Bratislavského kraja. Naopak, najnižšie sumy vidia na výplatných páskach pracujúci v prešovskom regióne a to v priemere len 624 eur mesačne. A čo nezamestnaní? Pomerne veľká časť obyvateľov Slovenska, bohužiaľ, je bez práce. Preto sa tak príjmy slovenských domácností skladajú okrem miezd zamestnancov a príjmov živnostníkov aj zo starobných dôchodkov či sociálnych dávok.
Nie je prekvapením, že najvyšší hrubý mesačný príjem pripadá na 1 člena domácnosti v Bratislavskom kraji a to 565 eur. Najnižší príjem, len 369 eur, má každý mesiac k dispozícii člen domácnosti v Prešovskom kraji – v tomto regióne sú aj mzdy najnižšie. Obdobná situácia je aj v prípade výdavkov. Najvyššie ich v prepočte na 1 člena domácnosti eviduje Bratislavský kraj – 501 eur a najnižšie zase Prešovský kraj – 320 eur.
Potešiteľným faktom je, že aj napriek všetkému si Slováci vedia ušetriť a príjmy aj naďalej prevyšujú výdavky slovenských domácností. Najviac dokážu každý mesiac usporiť domácnosti v Bratislavskom kraji – 64 eur na 1 člena a najmenej v Žilinskom kraji – 42 eur. Najvyššie vklady v bankách majú opäť obyvatelia Bratislavského kraja a to vo výške 16 018 eur na hlavu. V tomto regióne sú tak vklady obyvateľstva v bankách približne 4 až 5 – násobne vyššie ako v ostatných regiónoch Slovenska. A v porovnaní s najnižšími vkladmi v Prešovskom kraji – 2 719 eur na obyvateľa je to až 6 – násobne viac.
Analytici upozorňujú,, že obyvatelia bratislavského regiónu majú nielen najvyššie vklady v bankách, ale aj najvyššie úvery a to až 13 099 eur na osobu. Bankám tak dlžia v priemere 5 až 6 – násobne viac ako obyvatelia ostatných regiónov Slovenska. V drvivej väčšine regiónov sú vklady obyvateľstva aj naďalej vyššie ako úvery. Výnimkou je iba Banskobystrický kraj, kde majú ľudia o niečo viac peňazí z bánk požičaných ako v nich uložených.
Experti podčiarkujú, že bývanie je najčastejší dôvod, kvôli ktorému idú Slováci do banky a požiadajú o úver. Najlacnejšie nehnuteľnosti však nie sú na Východe, ale pomerne blízko Bratislavy – v Nitrianskom kraji, kde nás 1 m2 vyjde v priemere na 582 eur. Naopak, najdrahšie byty a domy predávajú v Bratislavskom kraji, kde ich cena dosahuje až 1 645 eur za 1 m2 a je teda 2 až 3 – násobne vyššia ako v ostatných regiónoch.
Analytici zdôrazňujú, že pri cenách bytov a domov sú tak regionálne rozdiely ešte výraznejšie ako v prípade platov. Aj preto je ekonomická dostupnosť bývania najvyššia v Trenčianskom a Nitrianskom kraji, kde si obyvateľ z hrubého mesačného platu môže dovoliť kúpiť 1,19 resp. 1,16 m2 nehnuteľnosti. Naopak, najmenej si zo svojho platu môže dovoliť kúpiť priemerný Bratislavčan a to iba 0,67 m2 nehnuteľnosti. Na druhej strane je ale v Bratislave a jej okolí nižšia nezamestnanosť, a preto môže na kúpu bytu či domu pomýšľať viac ľudí.
eu
.JPG)
.jpg)
