Naši ministri financií – smieme porovnávať neporovnateľné?
Bratislava 24. septembra 2022 (HSP/Foto:CYRILOMETODIADA)
Andrej Hlinka, jedna z najvýznamnejších a najmilovanejších osobností slovenského národa, sa svojou charizmou, genialitou, pracovitosťou a vytrvalosťou natrvalo zapísal do histórie a sŕdc nášho národa
V utorok 27. septembra 2022 si pripomenieme 158. výročie narodenia Andreja Hlinku.
Don Jozef Slivoň, rektor Katedrály sv. Šebastiána, bude pri príležitosti 133. výročia kňazskej vysviacky a 158. výročia narodenia Andreja Hlinku celebrovať v sobotu 24. septembra 2022 o 18. 00 hod. slávnostnú svätú omšu v Katedrále sv. Šebastiána na Peknej ceste v Bratislave-Krasňanoch. Organizátorom podujatia je občianske združenie CYRILOMETODIADA.
Andrej Hlinka bol za kňaza vysvätený 19. júna 1889 v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule. Ako kaplán pôsobil v rodisku biskupa Jána Vojtaššáka v Zákamennom-Kline, vo Svätej Alžbete, dnes Liptovské Kľačany, a v Tvrdošíne. V roku 1892 bol vymenovaný za farára v Liptovských Sliačoch, potom bol farárom v Ružomberku.
Andrej Hlinka bol od roku 1920 až do svojej smrti predsedom Spolku svätého Vojtecha, členom výboru Matice slovenskej.
Svätý Otec Pius XI. udelil Andrejovi Hlinkovi titul Msgr., 9. marca 1927 ho vymenoval za infulovaného pápežského protonotára a dostal právo používať pontifikálie.
Slávnostná inštalácia Andreja Hlinku ako pápežského protonotára sa konala v Kostole sv. Ondreja v Ružomberku 15. mája 1927 za účasti biskupa Jána Vojtaššáka a početného zástupu duchovenstva, predstaviteľov spoločenského života a veriaceho ľudu.
Andrej Hlinka svoju prvú pontifikálnu svätú omšu ako pápežský protonotár celebroval 19. júna, v deň 38. výročia svojej kňazskej vysviacky.
Rumunský kráľ Karol II. udelil Andrejovi Hlinkovi v roku 1936 Rad rumunskej koruny za spoluprácu s Rumunmi počas Rakúsko-Uhorska a za spoločné utrpenie prežité v segedínskom väzení.
Pri príležitosti 73. narodenín dostal Andrej Hlinka poľské vyznamenanie Polonia restituta. V mene prezidenta Poľskej republiky mu ho v Ružomberku odovzdal Wacław Łaciński, poľský konzul v Bratislave.
Slovenský snem dňa 25. apríla 1939 prijal zákon č. 83/1939 Sl. z., podľa ktorého sa Andrej Hlinka zaslúžil o slovenský národ. Táto veta bola vytesaná do kameňa a umiestnená v budove Slovenského snemu.
Národná rada Slovenskej republiky dňa 26. októbra 2007 prijala zákon č. 531/2007 Z. z. o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku. Na ocenenie mimoriadnych zásluh Andreja Hlinku bola v budove Národnej rady Slovenskej republiky nainštalovaná busta Andreja Hlinku a pamätná tabuľa, na ktorej je uvedený text: „Andrej Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ a Slovenskú republiku”.
Otec národa odišiel do večnosti 16. augusta 1938 na fare v Ružomberku. Po zádušnej svätej omši v Kostole sv. Ondreja v Ružomberku rakvu s Hlinkovými ostatkami uložili do krypty jezuitov na miestnom cintoríne.
Miestom posledného odpočinku Andreja Hlinku sa 31. októbra 1939 stalo Mauzóleum Andreja Hlinku v Ružomberku.
V marci 1945 bola rakva s telesnými ostatkami Andreja Hlinku tajne prevezená na dodnes neznáme miesto. Rakva bez telesných ostatkov Andreja Hlinku bola nájdená v krypte Dómu sv. Martina v Bratislave. V roku 2003 pri príležitosti 65. výročia úmrtia Andreja Hlinku bola rakva vystavená v Mauzóleu Andreja Hlinku v Ružomberku.
Redakciu informovala Daniela Suchá, predsedníčka CYRILOMETODIADA, o. z.
.JPG)
.jpg)
3.6°C
Piatok 
Nedeľa 
-0.5°C
2.4°C
1.1°C
