SKU by si priala zvýšiť aj výšku ostatných normatívov, aby školy mohli začať financovať základné pomôcky pre žiakov a robiť bežnú údržbu školských budov i priestorov. “Treba v nich zohľadniť všetky zákonom uložené povinnosti, ktoré školám pribudli, bez zvýšenia financií,” tvrdí komora.
Požaduje taktiež zabezpečiť finančné krytie skvalitnenia vzdelávania tak, aby podiel z HDP na školstvo bol do konca nastávajúceho volebného obdobia na úrovni vyspelých štátov EÚ, najmenej šesť percent. SKU volá aj po vyrovnaní rozdielov vo vybavenosti škôl modernou technológiou a didaktickými pomôckami.
“Do konca tohto roka žiadame zjednotiť kompetencie v oblasti riadenia a financovania verejných škôl a školských zariadení výlučne do pôsobnosti ministerstva školstva,” uvádza komora. Uskutočniť by sa podľa nej mal aj prechod financovania škôl a školských zariadení do režimu financovania prenesených kompetencií realizovaného prostredníctvom rezortu školstva.
Ministerstvo školstva pre TASR uviedlo, že medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu novely zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení bolo ukončené vo štvrtok 23. februára. “V nasledujúcich dňoch sa rezort školstva bude zaoberať spracovaním všetkých pripomienok a až po ich vyhodnotení k nim budeme môcť poskytnúť stanovisko,” skonštatoval rezort.
Ministerstvo však v rámci novely navrhuje, aby sa pri výpočte mzdového normatívu zohľadňovala aj dĺžka praxe pedagogických zamestnancov. Roky praxe môžu ovplyvniť výdavky na osobné náklady až do výšky 24 percent. V súčasnosti sa pri výpočte normatívu zohľadňuje len zaradenie zamestnancov do platových tried, pracovných tried a skutočnosť, či poberá zamestnanec kreditový príplatok nula percent, šesť percent alebo 12 percent.