Simona Marčíková: “Notebookové” kauzy

Slovensko 15. decembra 2016 (HSP/Foto: TASR -Michal Svítok)

Na mnohých kauzách je zaujímavý fakt, že inkriminované informácie sú zverejnené až po určitej dobe, respektíve v čase, ktorý niekomu “hrá do karát”. Taký čas pravdepodobne nastal aj po nedeľnej relácii verejnoprávnej RTVS, v ktorej predseda parlamentu Andrej Danko pôsobil nervózne. Skutočný dôvod jeho nervozity verejnosť nepozná, keďže on sám mlčí.

Následne v nedeľu večer aktivista Ivan Katrinec zverejnil,  že len málo ľudí vie, že „za jeho chovaním sa skrýva strach z toho, kedy sa verejnosť dozvie o jeho násilníckej povahe.“ V médiách sa objavuje aj časť videa, ktoré má zobrazovať Danka a jeho priateľku Alexandru J. Samotné video malo vzniknúť ešte v máji 2015 a zároveň z neho nie je úplne zrejmé, či ide skutočne o Danka. Všetky informácie sú publikované v čase, kedy sa Danko nachádza v zahraničí, na Cypre.

Samotný Danko ale jednoznačne slovne nespochybnil, že sa na videu nachádza on. Cez hovorkyňu SNS len avizoval podanie trestného oznámenia za poškodzovanie dobrého mena. Ako uviedol Ján Baránek pre Parlamentné listy možno celá nahrávka skutočne existuje a Danko čaká či bude zverejnená, a čo bude nasledovať.

Zaujímavosťou je ale fakt, že v celej kauze rezonuje aj meno Igora Matoviča. Je to len zhoda náhod, že status zdieľal z politikov len Matovič? Kde tentokrát zostali komentáre ostatných poslancov NR SR? Poslanci sú možno ticho preto, že verejnosť ešte nevidela a nepozná údajne napadnuté ženy, alebo si možno už niektorí z nich uvedomili, že je predčasné zverejňovať odsúdeniahodné komentáre, ak k prípadu poznáme len prvotné, neúplné informácie a zároveň nepoznáme stanovisko druhej strany.

Pozoruhodné však je, že od vzniku novej vlády sa valí kritika na hlavné postavy koalície – Kaliňák verzus korupčná kauza okolo podnikateľa Baštrnáka, Lajčák verzus bývalá zamestnankyňa Hlávková, ktorá zverejnila svoje informácie až po trištvrte roku. V prípade ministerstva zahraničných vecí by bolo zaujímavé sa dozvedieť, či by Transparency International tlačila na Hlávkovú aj v prípade, že by sa Lajčák stal generálnym tajomníkom OSN.

Ďalším príkladom je kauza okolo resocializačného strediska Čistý deň, v ktorej dostávajú minimálny priestor najviac poškodení, a to sú práve klienti centra a ich rodičia. Ďalším faktom je skutočnosť, že poslankyňa Natália Bláhová (SaS) publikovala informácie v čase, kedy boli klienti v zahraničí (rovnako ako v prípade Danka). Do kauzy bol zatiahnutý aj poslanec Erik Tomáš, “pravá mediálna ruka premiéra”, ktorý sa stretol s rodičmi klientov na pôde Úradu vlády. Avšak vo zverejnenom videu nepadá kritika na poslanca Tomáša, ale práve na poslankyňu Bláhovu. Rozhorčení sú nielen klienti, ale aj ich rodičia.

Koho z koalície sa bude týkať ďalšia kauza? Je na rade Bugár? Opäť budú zverejnené informácie, ktoré čakajú niekde v zásuvke či notebooku na vhodný čas ich zverejnenia?

Cieľom útokov, respektíve možno protiútokov, sa stávajú aj samotní členovia opozície, ako napríklad Matovič a Boris Kollár, či bývalý člen parlamentu Daniel Lipšic.

Ale najväčšou iróniou na našom “politicky rozhádanom” Slovensku je skutočnosť, na ktorú upriamil pozornosť redaktor RTVS, ktorý poznamenal, že všetci sa hádajú a “fašisti” mlčia a čakajú, koľko hlasov dostanú v ďalších parlamentných voľbách. Moderátor útočil na Kotlebovú ĽSNS, ale situáciu vystihol v tom zmysle, že zatiaľ čo sa “štandardné” politické strany hádajú a kvôli rôznym, zväčša osobným animozitam nedokážu spolupracovať, preferencie rastú stranám, ktoré sú štandardnými stranami vytláčané na okraj (ĽSNS, Sme rodina), alebo ktoré ešte iba vzniknú. Takou je aj novovznikajúca strana Progresívne Slovensko, s ktorou je spájaný prezident Andrej Kiska. Respektíve, na základe prieskumov dôveryhodností politikov niektorí intelektuáli dúfajú, že z tohto politického boja vzíde táto strana ako víťaz. Stávky na túto stranu sú však lotériou. Ľahko totiž môže dopadnúť ako Sieť, ktorej líder mal v prieskumoch verejnej mienky tiež vysoké preferencie.