Šimek: V Keni chýbajú počítače, počet ľudí na Facebooku ale rapídne rastie

Bratislava 19. júla 2014 (TASR/HSP)

Na vybraných školách nadácia zakladá počítačové učebne a vďaka slovenským učiteľom vedie kenských učiteľov k projektovému vzdelávaniu

Základné školy v Keni nemajú takmer žiadne počítače a spomedzi stredných škôl má nejaké asi polovica. Donedávna to tak ešte nebolo a žiaci sa s počítačmi stretli prvýkrát až na vysokej škole. V krajine ale rapídne rastie počet ľudí, ktorí sú na sociálnej sieti Facebook alebo Twitter. Približne 98 percent Keňanov sa totiž dostáva na internet cez mobilný telefón. V školách preto občas chýbajú zásuvky, aby si tam študenti nemohli dobíjať telefóny. V rozhovore pre TASR to povedal projektový koordinátor Jakub Šimek z Nadácie Pontis, ktorý sa pred štyrmi rokmi začal venovať rozvoju informačných technológií na miestnych školách a komunitách v Keni.

Informatizácia však podľa jeho slov v krajine postupne pokračuje a počítače na školách pribúdajú. Niekedy to však nie je len o nich. “Jedna škola napríklad dostala od Krajského rozvojového fondu desať počítačov, ale nemala elektrinu. Čakala na zapojenie,” vraví Šimek. V krajine podľa Šimeka neexistuje žiadny tlak od vlády, ktorá by ako na Slovensku zatvorila školu preto, že jej chýba elektrina alebo normálne toalety. “Rodičia sú spokojní, lebo veď aj oni sami chodili do školy, kde nemali elektrinu. Keď sme my škole povedali, že ich zatiaľ vyradíme z projektu, lebo nemajú elektrinu, tak onedlho ju tá škola už mala,” podotkol.

Na vybraných školách nadácia zakladá počítačové učebne a vďaka slovenským učiteľom vedie kenských učiteľov k projektovému vzdelávaniu. “Žiaci majú nedostatok učebníc, chýbajú im materiály, nemajú z čoho čítať a keď im text premietne učiteľ cez vizualizér, všetci ho vidia,” vysvetlil význam projektu Šimek. Triedy sú podľa jeho slov tiež veľké a čím vizuálnejšie sa podáva obsah učiva, tým ho lepšie pochopia. “Všetky predmety okrem swahilčiny sa totiž v Keni učia v angličtine, čo je pre nich cudzí jazyk. Z vizuálne podaného učiva tak majú väčšiu šancu niečo zachytiť,” podotkol s tým, že pre žiakov je takáto hodina tiež veľkým spestrením.

Projektové vzdelávanie by tiež malo meniť postavenie učiteľa a žiaka a viac dávať autonómiu žiakovi. V projektovom vyučovaní by sa učiteľ mal stať iba mentorom, vysvetlil ďalej Šimek. Učitelia so študentmi robia aj projekty za využitia napríklad digitálneho fotoaparátu. “Dôležitou súčasťou nášho projektu bolo založenie študentských IT klubov na desiatich stredných školách, kde majú žiaci každý týždeň možnosť zdokonaľovať svoje zručnosti napríklad prípravou brožúr, životopisov a prácou v cvičných firmách,” priblížil.

Kenský školský systém je založený hlavne na memorovaní. Študenti potom podľa Šimeka len ťažko vedia uplatniť poznatky napríklad z predmetu Podnikanie v cvičnej firme, aj keď ich mali niekedy v hlave dobre naučené. “Preto sa naša spolupráca snaží okrem informatiky rozvíjať cez projektové vyučovanie tímovú prácu žiakov a cez cvičné firmy dať žiakom pocítiť, aké je to podnikať a pracovať vo firme,” dodal.