Bratislava 26. januára 2020 (HSP/Foto:Facebook)
Ekonómka a spisovateľka Markéta Šichtařova sa v svojom blogu venovala téme nemainstreamových/alternatívnych médií, ktoré sú stále viac kritizované. Čitateľmi takýchto médií ale aj respondentmi, ktorí im poskytujú rozhovory, často mainstreamové médiá a ich čitatelia opovrhujú
Kritici alternatívnych médií najčastejšie alternatíve vyčítajú miešanie serióznych správ so senzáciami a dezinformáciami. “Čo je podľa mňa klasická definícia bulváru. Pri bulvári človek musí počítať s tým, že nie všetko musí byť pravda. Rad ľudí už vyhral s bulvárom spor o nepravdivej “správe” o svojej osobe. Ale nikto z týchto bulvárnych klebiet nerobil ruský biznis. Iste, je neetické písať o nejakej celebrite zjavnú nepravdu. Je však rozdiel medzi neetickosťou a medzi cielenou propagandou v prospech cudzej mocnosti. Nie je náhodou veľká časť dnešných nepravdivých správ “len” z kolónky neetické, namiesto z kolónky dezinformácie? Nie je náhodou fóbia z dezinformácií a z prokremeľskej propagandy v niektorých prípadoch práve predimenzovanou paranojou, ako strach z pavúkov či z choroboplodných zárodkov na každej kľučke?,” pýta sa v úvode ekonómka.
Ľudia, ktorí proti spomínaným médiám bojujú, vystupujú väčšinou ako dobrovoľníci na “čistenie internetu” a problém majú predovšetkým s proruskou propagandou, ktorá podľa ich videnia obsahuje štyri body: Po prvé boj proti NATO a vykresľovanie NATO ako svetového agresora. Po druhé boj proti EÚ. Po tretie boj proti USA. A po štvrté proruské videnia sveta a glorifikáciu Vladimira Putina.
“Je faktom, že tieto štyri body sú celkom logickými záujmami ruskej politiky. Problém nastáva, ak sa akýkoľvek z týchto bodov začne automaticky brať ako dôkaz proruskej propagandy. Potom sa totiž dostaneme do stavu typického pre diktatúry: Kto nie je s nami, je proti nám. Alternatívne: Priateľ môjho nepriateľa je mojím nepriateľom,” vysvetľuje Šichtařová.
Pre ujasnenie uviedla ja príklad: Pre mnoho ľudí je spojenie “boja proti EÚ” synonymom pre nasledujúce témy: strata suverenity krajiny v rámci EÚ, prerozdeľovanie migrantov podľa kvót, bruselská byrokracia a ďalšie. A sme pri tom, prečo je ten a onen označený za proruského, hoci nikdy Rusko nechválil. “Avšak politika, že v strachu z Ruska sa smie EÚ len chváliť, má k demokracii čertovsky ďaleko. Bohužiaľ, takéto čiernobiele videnie sveta nás približuje práve k onomu vysmievanému aj obávanému Rusku,” tvrdí ekonómka.
Poukázala aj na to, že častokrát je za ruskú propagandu označovaný aj boj proti liberálnemu prístupu k rodu. “Takže ak sa niekto domnieva, že ľudia sa delia na mužov a ženy a len celkom výnimočne sa narodí ako transgender, už môže byť proruský. Ak sa niekto domnieva, že rodičia dieťaťa sú len otec a matka a nie rodič číslo jedna a rodič číslo dva, už môže byť označený za proruského.”
Šichtařová v závere svojho blogu konštatuje, že pri osočovaní ohľadom dezinformácií vlastne nejde o informácie ale o to, že má niekto “nevhodný” názor.
“Pokiaľ máte názor, ktorý nechváli EÚ, ste dezinformačný. Ak si myslíte, že manželstvo je len pre mužov a ženu, ste dezinformačný. A ak o nejakom elfovi poviete, že s ním nesúhlasíte, nemáte právo na existenciu vo virtuálnom priestore,” uzatvára česká ekonómka a dodáva, že v takom prípade skutočná demokracia končí.