Môj profil 
Predplatné
Ekonómka vysvetľuje, že centrálne banky boli kedysi dizajnované tak, aby boli akousi racionálnou protiváhou politickým “vykukom”. Aby menovou politikou boli schopné napraviť to, čo politici rozpočtovou politikou pokazili. Lenže teraz sa tí istí politici dostali do centrálnych bánk a banky zrazu prestali byť nezávislé. “A namiesto toho, aby tvorili hrádzu politickým výmyslom, začali ich naopak podporovať.”
A ako sa to v skutočnosti prejavuje? “Tak napríklad tak, že politik má hrôzu zo slova “pokles”, pretože – ako je známe – ten sa pri voľbách veľmi nehodí. Teda politik na čele centrálnej banky nikdy nesmie pripustiť, aby ekonomika štatisticky poklesla. Je potrebné za každú cenu problémy ekonomiky maskovať. Zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať! A keď už to vyzerá moc okato, tak sa vyhovorií napríklad na CO2 a klímu alebo nejaký iný blud, to je teraz v móde, a zatĺkať ešte viac.”
Šichtařová priznáva, že charakter ekonomiky sa v priebehu poslednej “priznanej” recesie úplne zmenil. Generácia dnešných tridsiatnikov napríklad už ani nevie, aké to je platiť za úver “normálne vysoké” úrokové sadzby. Ale toto všetko sú vlastne iba prístroje, ktoré držia kolabujúcu ekonomiku pri živote. “Na papieri vykazujeme rast HDP – a o to socialistickým politikom na čele centrálnych bánk ide. V realite však ekonomiku už nemožno od prístrojov odpojiť: Skúste naraz zvýšiť úroky na normálne 3 percentá, prestaňte tlačiť peniaze, prestaňte vykupovať dlhopisy európskych krajín – a do dvoch mesiacov tu máte totálnu platobnú neschopnosť bánk, podnikov i domácností. Najskôr v eurozóne, za chvíľu v celej EÚ,” vysvetľuje Šichtařová.
Podľa ekonómky sa politikom v poslednej dobe podarilo na papieri, “vygumovať” približne každý druhý až tretí pokles HDP. “Od roku 1854 do začiatku 90. rokov 20. storočia fázy hospodárskeho rastu v jednom opakovaní hospodárskeho cyklu trvala zhruba 40 mesiacov. V posledných rokoch sa ale táto fáza dramaticky predĺžila a bežne trvá 80 aj 120 mesiacov! Dokonca sa už objavil aj pojem “supercyklus”. Na to sa dá pozerať buď optimisticky tak, že jednoducho ekonomika sa nejako vnútorne zmenila a holt sa nám darí viac ako kedykoľvek v histórii … alebo môžeme pojať podozrenie, že je to práve (minimálne čiastočne) dôsledkom urputnej snahy vlád a centrálnych bánk zakamuflovať pokles.”
Lenže ak je pretiahnutie rastovej fázy cyklu skutočne dôsledkom snahy zabrániť recesii, potom by to muselo znamenať, že sa nerovnováhy v ekonomike “natlakovávajú” dvojnásobne až trojnásobne dlho ako v minulosti. Čo v podstate znamená, že sú dvakrát až trikrát väčšie. “Vlastne v realite sú ešte oveľa väčšie, pretože recesia, ktorá potom s oneskorením príde, je opäť centrálnymi bankami zmierňovaná tak, aby nemohla prebehnúť poriadne, teda aby sa naakumulované nerovnováhy nemohli samo-opraviť.”
Z tohto pohľadu potom podľa Šichtařovej nie je až tak dobrou správou, že aktuálny rast, ktorým prechádzajú v roku 2019 USA, je najdlhšia v histórii. “A zrazu taký človek začína chápať, ako je možné, že globálny dlh, ako jeden z prejavov nerovnováhy za posledných 18 rokov vzrástol na trojnásobok,” konštatuje.
Dnes však ekonomiku ovplyvňuje aj boj za klímu. “No áno, zdá sa, že PR agentúra slečny Greta z Arku poblúznila dokonca už aj politikov na čele centrálnych bánk. Ako inak si vysvetliť, že šéfovia centrálnych bánk Veľkej Británie, Mark Carney, a Francúzska, François Villeroy de Galhau, napísali otvorený list, v ktorom upozorňujú na nebezpečenstvo klimatických zmien pre globálnu ekonomiku.” Šéfovia bánk v liste tvrdia, že klimatické zmeny ničia infraštruktúru a súkromné majetky, majú negatívny vplyv na zdravie ľudí a znižujú produktivitu.
“Dovolím si tvrdiť, že súkromné majetky ničia skôr záporné úrokové sadzby centrálnych bánk, ale mám dojem, že to nie je to, čo centrálne banky teraz chcú počuť. Ich nová mantra znie: “Emisie uhlíka musia počas budúceho desaťročia v porovnaní s rokom 2010 klesnúť o 45 percent, aby boli v roku 2050 nulové. Spoločnosti musia z klimatického plánovanie urobiť bežnú činnosť. ”
Na záver Šichtařová konštatuje, že ak ste sa pred pár dňami len smiali z Gretinho prejavu, možno ste boli vedľa ako jedľa. “Ste farmár a chcete si vziať úver na rozšírenie stádočká jalovíc? Smola, kravy sú neekologické, žiadny úver nedostanete. Vlastníte malú drogériu a chcete si požičať pár peňazí, aby ste zmodernizovali sklad? Smola, predávate neekologické jednorazové plienky. Sprostosť? Ale kdeže. Podobné plány sa v hlavách politikov v centrálnych bankách už rysujú.”
