Šichtařová hneď v úvode píše, že ide vlastne o „obchodnú“ odpoveď na politickú kampaň Black lives matter. Zdôrazňuje pritom, že černosi nie sú jediní, kto sa môžu nechať takto označiť na podporu svojho podnikania.

„Podobne je možné uviesť do atribútu „zvláštnosti miesta“ napríklad aj to, že podnik vedú ženy, či že je vhodný pre zástupcov LGBT komunity,“ vysvetľuje a dodáva: „Na túto novinku sa môžeme pozerať všelijako. Avšak ten jediný pohľad, ktorý neuznávam, je práve ten, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou celú akciu motivoval: Totiž pokus o podporu černochov. To je totiž rasizmus ako prasa.“

Rasizmus ako vyšitý …

Ekonómka ďalej podotkla, že by sa na celú iniciatívu Googlu dalo pozerať aj ako na skvelý marketingový ťah. Pretože, keď je po niečom dopyt, tak dáva zmysel ho uspokojiť, uvádza. V tom je totiž podľa Šichtařovej podstata zarábania peňazí. Následne načrtla, ako funguje obchod a čo je jeho podstatou. Dodáva teda, že obchod je vysoko morálnym počinom, ktorý zvyšuje úžitok oboch strán, a to za cenu pre obe strany dohodnutú a akceptovateľnú.

„V trochu širšom a prenesenom poňatí môžeme princíp obchodu vidieť aj v medziľudských vzťahoch: Priateľ mi svojou prítomnosťou, svojím správaním, svojimi vlastnosťami navodzuje naskrz príjemný pocit – a ja mu za to „platím“ svoju priazňou. Obaja sme obohatení. Akonáhle mi ale kamarát začne piť krv, len čo sa na neho pozriem, nemám už viac motiváciu sa s ním stýkať a „platiť“ mu za jeho existenciu v mojom živote moju priazňou. Niet nad princíp obchodu,“ uviedla.

Pokračovala potom tým, že ak sa aj na počin Googlu pozrieme touto optikou, potom je všetko v poriadku. Je tu totiž podľa nej dopyt po označení „čiernych“ obchodov, tak ich teda Google označuje. „Ak je to čistokrvný obchod, fajn. Prevádzkovatelia, zákazníci i Google sú spokojní, pretože dostali, čo chceli, úžitok všetkých vzrástol,“ uviedla a podotkla, že nie je čo namietať, až na jeden dôležitý fakt.

„Až na to, že aktuálne je spoločenská situácia nastavená tak, že keby azda biely majiteľ obchodu chcel označiť, že jeho obchod je „biely“, stretol by sa s negatívnou reakciou. A pritom dopyt by tu bezosporu bol. Bola by však označený za rasistický. Ajhľa, on to teda asi nebude čistokrvný obchod. Zrazu sa ukazuje, že je to ideológia. A odtiaľ už to nie je dobré,“ myslí si.

Vyplýva z toho totiž to, že biely má zrazu menej práv ako čierny. Podľa Šichtařovej navyše biely človek nemôže prevádzkovať rovnaký marketing na podporu svojho obchodu ako čierny. „Ako by sa asi Google pozeral na to, keby sa objavil inzerát: „Prenajmem byt – zn.: Biely majiteľ“? Bola by to rasistická kauza ako hrom. A asi aj na paragrafy by došlo,“ myslí si.

Rasizmus = odporný kolektivizmus

Ďalej česká odborníčka tvrdí, že síce nechápe také konanie, ale dodáva, nech si pokojne ktokoľvek označuje svoj podnik ako čierny, lesbický, transvestitský, rómsky pod. Je to totiž jeho sväté právo hlásiť sa k nejakej skupine.

„Ja to síce nechápem, pretože mi uniká, prečo sa niektorí ľudia chcú schovávať za akékoľvek skupiny – ja som ja, ja nie som „my“, nikdy by ma ani nenapadlo schovávať svoju osobnosť za označenie akéhokoľvek gangu. Ale nech to je, chcú to mať, nech to majú. Ale v tom prípade je práve tak prípustné, aby sa biely muž označil za bieleho muža čoby majiteľa podniku. Pretože čierna žena nie je ničím viac než biely muž. Oboje je len popisom fyziológie – a nemá to nič spoločné s kvalitou bytosti,“ stojí si za svojím.

Poukazuje tiež na to, že skutočnosť, že sa ktokoľvek narodí v nejakej skupine, nie je jeho zásluhou a popisom jeho charakteru.

Ako ďalšie sa dotýka témy rasizmu v USA, v ktorých bol podľa jej slov už dlhé desaťročia problémom. A vyzerá to, že celkom jednoznačne tu ešte stále mnoho rasistov je.

„Dnešnou odpoveďou spoločnosti na rasizmus voči čiernym však nie je opovrhovanie rasizmom a rastúca farbosleposť, ale pravý opak: Dnešnou odpoveďou na rasizmus je pozitívna diskriminácia menšín a rasizmus voči bielym,“ myslí si a dodáva: „Rasizmus nie je ničím iným ako odporným kolektivizmom.“

Myslí si tiež, že aj keby, čisto hypoteticky, bolo u nejakej skupiny nejako štatisticky možné preukázať, že je napríklad v priemere v niečom lepšia / horšia, potom by to bol stále len priemer, ktorý by podľa nej nehovoril vôbec nič o tom ktorom jednotlivci .

„Na kolektivizme je odporné to, že jednotlivcom nedáva žiadne práva a verí, že tlupa je viac ako jednotlivec. A rasizmus je tou najprimitívnejšou formou kolektivizmu. Zodpovedá kolektivistickej neschopnosti vidieť jedinca. Je úplne jedno, či tento kolektivizmus nejakú skupinu adoruje, alebo zatracuje. Vo svojej podstate nie je veľký rozdiel medzi tým, či Židia museli v nacistickom Nemecku nosiť hviezdu, alebo či belosi si na rozdiel od černochov nesmú označiť svoj obchod ako biely,“ dodáva.

Oba tieto príklady totiž podľa nej ignorujú človeka ako samostatnú bytosť. Rovnako tak to ale ignoruje fakt, že v oboch skupinách sa vyskytovali géniovia aj hlupáci, úžasní ľudia i prevíti.

Dnešný svet a „rasizmus naruby“

V neposlednom rade sa Šichtařová vo svojom texte zamerala na to, prečo sa dnes vlastne k rasizmu „naruby“ znova vraciame, keď už v predošlých desaťročiach do značnej miery vymizol.

„No – pretože celý svet zažíva renesanciu odporného kolektivizmu. Ľudia nie sú ochotní myslieť samostatne a schovávajú sa za skupiny, myslia v mantineloch skupín. V dnešnom kolektivistickom svete sa priestor pre jednotlivcov vytráca, a tak je ľahké vnímať človeka len ako časť gangu: bieleho, čierneho, ženu, muža či príslušníka akejkoľvek inej skupiny,“ vyjadruje svoj pohľad na vec.

Zmienila sa aj o hnutí Black lives matter, ktoré podľa nej nebojuje proti rasizmu. „Rovnako ako označovanie čiernych obchodov na Googli nie je obyčajnou obchodnou segmentáciou trhu a naplňovaním dopytu, o ktorý by sa jednalo, keby sa rovnako mohli označovať aj bieli. V skutočnosti oboje je čistokrvným rasizmom, ktorý je dokonca inštitucionálne posvätený. V oboch prípadoch ide totiž o kolektivistické vnímanie jednej rasy ako homogénnej skupiny – bez ohľadu na to, aké vlastnosti má ten ktorý jednotlivec,“ myslí si.

V závere potom predstavuje akési „rozhrešenie, čo s tým“.

„Asi takto: Rasizmus porastie. Áno, porastie. Porastie, pretože kolektivistické vnímanie ďalej silnie. A pretože akýkoľvek kolektivizmus je číre zlo, tiež neexistuje riešenie rasizmu uskutočnením akejkoľvek spoločnej akcie alebo spoločným zákonom,“ píše a dodáva: „Rasizmus totiž zmizne, až keď počet tých silných osobností, ktoré samy seba vnímajú ako jednotlivcov, prevládne v spoločnosti nad slabochmi, ktorí majú pocit, že čokoľvek môžu dosiahnuť jedine ako dav. “