Po tom, ako sa všetci zišli, aby podpísali tieto rozsiahle dohody o spolupráci, Si určil dve “prioritné oblasti”, ktoré by sa podľa neho mali čo najskôr riešiť: prechod na používanie čínskej meny renminbi v obchodoch s ropou a zemným plynom uzatvorených medzi krajinami Ligy arabských štátov a Čínou a zavedenie jadrovej technológie (samozrejme, len na výrobu energie) do cieľových krajín, počnúc Saudskou Arábiou.

Si povedal “Čína bude naďalej dlhodobo dovážať veľké množstvá ropy z krajín GCC (Gulf Cooperation Council/Rada pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu) a nakupovať viac skvapalneného zemného plynu. Posilníme aj našu spoluprácu v ťažobnom sektore, v oblasti inžinierskych služieb, ako aj v oblasti skladovania, prepravy a rafinácie ropy a plynu.”

Na začiatok sa pozrime na prvú zo Siových naliehavých priorít – odklon od kľúčového oceňovania energetických trhov v amerických dolároch a nahradenie ho renminbi. Čína už dlho považuje postavenie svojej meny renminbi v globálnom rebríčku mien za odraz vlastného geopolitického a hospodárskeho významu na svetovej scéne. Prvý náznak čínskych ambícií v oblasti RMB sa prejavil na samite G20 v Londýne v apríli 2010, keď vtedajší guvernér Čínskej ľudovej banky (Čou Siao-čchuan) naznačil, že Číňania chcú v určitom okamihu vytvoriť novú globálnu rezervnú menu, ktorá by nahradila americký dolár. Dodal, že zaradenie RMB do súboru rezervných aktív MMF s osobitnými právami čerpania by bolo v tejto súvislosti kľúčovým krokom, k čomu došlo v októbri 2016.

Čína si tiež už dlho veľmi dobre uvedomuje skutočnosť, že ako najväčší ročný hrubý dovozca ropy na svete od roku 2017 podlieha výkyvom zahraničnej politiky USA hmatateľne prostredníctvom mechanizmu tvorby cien ropy v americkom dolári. Tento pohľad na americký dolár ako na zbraň sa výrazne posilnil po ruskej invázii na Ukrajinu a následných sprievodných sankciách pod vedením USA, z ktorých najprísnejšie – podobne ako v prípade sankcií voči Iránu z roku 2018 – sa týkajú vylúčenia z používania amerického dolára. Bývalý výkonný viceprezident Bank of China Zhang Yanling v apríli vo svojom prejave uviedol, že najnovšie sankcie voči Rusku “spôsobia, že USA stratia svoju dôveryhodnosť a z dlhodobého hľadiska podkopú hegemóniu amerického dolára”. Ďalej navrhol, aby Čína pomohla svetu “zbaviť sa hegemónie dolára skôr ako neskôr”.

Saudská Arábia, ktorá je na Blízkom východe stále považovaná za jednu z dvoch vedúcich mocností – druhou je Irán -, je už dlho otvorená myšlienke nahradiť USA čínskym jüanom pri obchodovaní s Čínou v oblasti energetiky. V auguste 2017, tesne po porážke Saudskej Arábie v jej vojne o cenu ropy v rokoch 2014 – 2016, ktorú vyvolala, aby vykoľajila hrozbu pre svoju moc zo strany vtedy začínajúceho amerického bridlicového ropného sektora, vtedajší saudskoarabský námestník ministra hospodárstva a plánovania Mohammed al-Tuwaijri na saudskočínskej konferencii v Džidde povedal, že “Budeme veľmi ochotní zvážiť financovanie v jüanoch a iných čínskych produktoch.”

Ešte výstižnejšie však bolo jeho vyjadrenie: “Čína je zďaleka jedným z najlepších trhov” na diverzifikáciu základne financovania Saudskej Arábie… a že budeme mať prístup aj k ďalším technickým trhom, pokiaľ ide o jedinečné možnosti financovania, súkromné umiestnenia, panda dlhopisy a iné.”

Vzhľadom na to, že prevažná väčšina saudskoarabských vládnych pôžičiek (vrátane veľkých dlhopisov a syndikovaných úverov) v predchádzajúcich rokoch bola denominovaná v amerických dolároch, odklon od dolárového financovania by Saudskej Arábii umožnil väčšiu flexibilitu v celkovej štruktúre financovania, aj keď po počiatočnej dislokácii spojenej s faktickým naviazaním meny na americkú menu.

Pokiaľ ide o druhú zo Siových naliehavých priorít – priniesť jadrové technológie do Ligy arabských štátov a krajín Perzského zálivu, počnúc Saudskou Arábiou -, toto vyhlásenie má zvláštne načasovanie. Tesne pred Vianocami minulého roka sa objavili správy, že americké spravodajské služby zistili, že Saudská Arábia vyrába vlastné balistické rakety s pomocou Číny. Vzhľadom na dlhodobú a rozsiahlu “pomoc” Číny iránskym jadrovým ambíciám, bola táto informácia vo Washingtone prijatá veľmi zle a pozornosť sa sústredila na to, čo by mohlo byť cieľom Pekingu pri budovaní jadrových kapacít konkurenčných kľúčových štátov na Blízkom východe.

Jediným arabským štátom, ktorý má jadrové reaktory, sú v súčasnosti SAE. Dokonca aj vzhľadom na rozsiahlu prítomnosť obrovských vojenských základní USA v SAE a ich okolí bol Washington “mimoriadne znepokojený”, ako exkluzívne uviedol v minulom roku pre portál OilPrice.com vysokopostavený predstaviteľ amerického energetického bezpečnostného komplexu, keď zistil, že Čína buduje tajné vojenské zariadenie v prístavnom meste Chalífa v SAE a jeho okolí. Na základe utajovaných satelitných snímok a údajov ľudskej rozviedky americkí predstavitelia uviedli, že Čína pracovala na vytvorení “vojenského zázemia v SAE”. Orgány SAE uviedli, že nevedeli o takejto činnosti Číny v jednom z ich najväčších prístavov, v ktorom sa niekoľko mesiacov vo dne v noci mimoriadne intenzívne pohybovali obrovské čínske lode.

Saudská Arábia už niekoľkokrát uviedla, že do roku 2040 chce pridať približne 17 gigawattov (GW) jadrovej kapacity a na tento účel chce do roku 2030 uviesť do prevádzky dva jadrové reaktory s celkovou kapacitou 3,2 GW. Predtým kráľovstvo rokovalo o získaní jadrovej technológie z USA v rámci protokolu “1-2-3”. Ako v roku 2019 zdôraznil vtedajší americký minister energetiky Rick Perry, Saudská Arábia oznámila USA, že chce pokračovať v jadrovom programe s celým cyklom vrátane výroby a obohacovania uránu na atómové palivo. USA vtedy dali jasne najavo, že na to, aby sa americké spoločnosti mohli uchádzať o saudskoarabský projekt, bude musieť Rijád podpísať s Washingtonom dohodu o mierovom využívaní jadrovej technológie. Protokol “1-2-3” mal obmedziť obohacovanie uránu na zbrojné účely. Zatiaľ nie je jasné, či Čína bude na takomto protokole trvať, alebo ak bude existovať, bude trvať na jeho dodržiavaní.