Môj profil 
Predplatné
Kim Čong-un a prezident USA Donald Trump sa prvýkrát stretli v Singapure pred dvoma rokmi, ale rozhovory o jadrovom arzenáli Pchjongjangu boli pozastavené, keď sa ich schôdzka v Hanoji začiatkom roku 2019 skončila neúspechom. Ten bol spôsobený nedohodou na ústupkoch, ktoré by Severná Kórea musela urobiť, aby sa zmiernili prísne medzinárodné sankcie uvalené za jej jadrový a raketový program.
Trump tento týždeň vyhlásil, že by sa s Kimom “určite” znova stretol, ak by “si myslel, že to bude užitočné”. Reagoval tým na špekulácie, že by mohol iniciovať ďalší summit, ak by to pomohlo jeho znovuzvoleniu do úradu prezidenta USA v novembrových voľbách.
Podľa vyhlásenia zverejneného agentúrou KCNA si však Kim Jo-čong, ktorá sa medzičasom stala jedným z najvplyvnejších poradcov svojho brata, myslí, že “nie je potrebné, aby sme sa teraz stretli s USA”. Ak by sa summit konal, je podľa nej príliš očividné, “že by poslúžil len trápnemu vystatovaniu (…) kohosi namysleného”.
Denuklearizácia KĽDR “nie je v tomto štádiu možná”, uviedla ďalej Kim Jo-čong s tým, že by ju bolo možné vykonať iba “zásadnými a simultánnymi” aktivitami druhej strany. Zdôraznila, že nehovorí o zrušení sankcií voči KĽDR.
Agentúra AFP pripomenula, že Spojené štáty majú v Južnej Kórei umiestnených 28.500 vojakov, ktorí ju pred jej susedom na severe. USA sú tiež vojensky prítomné v Japonsku a tichomorskej oblasti.
Pchjongjang trvá na tom, že jeho jadrový program je potrebný na ochranu pred možným americkým útokom.
Kim Čong-un vlani v decembri oznámil ukončenie moratória na testy jadrových a balistických rakiet a Pchjongjang opakovane vyhlásil, že nemá v úmysle pokračovať v rozhovoroch s USA, pokiaľ Washington neprestane s “nepriateľskou” politikou voči KĽDR.
Dlhodobo napäté medzikórejské vzťahy sa ešte viac vyhrotili v júni po tom, ako KĽDR vyhodila do vzduchu budovu spoločného styčného úradu s Južnou Kóreou, ktorý symbolizoval snahy o zmierenie oboch štátov Kórejského polostrova.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
