Čo sa stalo Vitalijovi Čurkinovi? Je nejaký dôvod predpokladať, že to nebola náhodná smrť? Kto bude novým stálym predstaviteľom Ruska pri OSN? Znovu bude Rusko v rokovaniach Bezpečnostnej rady na vlastnú päsť oponovať proamerickej kampane? A žiada sa, aby bol v Moskve jeden z Projektovaných prejazdov, napr. č.3843 v Čerjomuškach, pomenovaný po Vitalijovi Čurkinovi.

Takmer 11 rokov Vitalij Ivanovič bol na vedúcich postaveniach v priestore zahraničnej politiky, čestne plnil svoje služobné povinnosti, brilantne obhajujúc záujmy Ruska. Dôsledne preukazoval vysokú profesionalitu, schopnosť v tých najzložitejších situáciách dosahovať maximum z možného, zabezpečovať nutnú  podporu našich aktivít zo strany prívržencov. Je zbytočné hovoriť, akou namáhavou bola táto práca, vyžadujúca si trvalé maximálne psychické a fyzické vypätie, čo malo negatívny dopad na jeho zdravie.

Prezident V.V. Putin udelil V.I. Čurkinovi  Rad Statočnosti in memoriam. Skvelé vlastnosti Vitalija Ivanoviča, jeho prínos k posilneniu autority Svetovej organizácie si pripomenulo osobitné zasadnutie Valného zhromaždenia OSN 21. marca.

Ministerstvo zahraničných vecí podniká všetko potrebné na zvečnenie pamiatky V.I. Čurkin. Neustále dostávame rôzne iniciatívne návrhy zo strany ruskej verejnosti, zo zahraničia. Vypracováva sa návrh na udelenie mena Vitalija Ivanoviča moskovskej škole, žiakom ktorej bol. Zvažujú sa plány o pomenovaní na jeho počesť ulice alebo námestia v rôznych mestách Ruska. Navrhuje sa zriadiť medzinárodnú diplomatickú cenu a štátne vyznamenanie jeho mena, rovnako ako štipendium pre študentov MGIMO. Samozrejme, že si to vyžaduje súhlas zo strany rodiny Vitalija Ivanoviča a takisto dôkladnú medzirezortnú prípravu, do ktorej sme aktívne zapojení.

Výber kandidatúry nového veľvyslanca Ruska v New Yorku postupuje podľa ustanoveného poriadku. Po schválení vedením štátu výsledky budú oznámené.

Prečo sa tak nástojčivo trvá na urovnaní v rámci Minských dohôd napriek tomu, že ich Ukrajina nevykonáva? Nie je už na čase, aby Ruská federácia začala formovať akčný program pre Ukrajinu, uznať DĽR a LĽR a nelúštiť, čo podnikne Trump? Bude môcť Rusko čoskoro pripojiť LĽR a DĽR?

Vážený Sergej Viktorovič, neustále sledujem a čítam správy o Donbase a o tom, čo sa tam deje: zabíja sa, ničia sa obytné budovy. Prečo nemôžeme presunúť tam našu armádu? Prečo Rusko nemôže donútiť Ukrajinu k mieru podobne, ako bolo s Gruzínskom?

V snahách o najskoršie vykonanie Minských dohôd zakladáme na tom, že   trvalé riešenie problémov Ukrajiny, ktorú zasiahla hlboká kríza, je možné výlučne použitím politických a diplomatických prostriedkov. Minský „Balík opatrení“ zo dňa 12. februára 2015 schválila Bezpečnostná rada OSN ktorá prijala rezolúciu č.2202 dňa 17. februára 2015. Sme presvedčení, že dnes neexistuje žiadna alternatíva „Minsku“. S týmto súhlasia aj na Západe.

Najdôležitejšia vec, na ktorú sa vzťahujú Minské dohody – priamy dialóg Kyjeva s Doneckom a Luhanskom. Ani Rusko, ani nový prezident USA, ani nikto iný nezmôže urobiť namiesto účastníkov konfliktu to, čo je podstatou urovnania  – dosiahnuť priamu dohodu strán o vzájomných zárukách bezpečnosti a princípoch utvárania spoločnej budúcnosti.

Dnes je zrejmé, že proces urovnania stagnuje pre pretrvávajúce odmietavé stanovisko ukrajinského vedenia k dodržiavaniu záväzkov vyplývajúcich z Minských dohôd. Budeme aj naďalej tvrdo pracovať na zrušení blokády Donbasu zo strany Kyjeva a začiatku plnohodnotnej realizácie dohôd. Očakávame podobný prístup zo strany západných štátov, ktoré opakovane vyhlasovali, že neexistuje žiadna alternatíva Minským dohodám a že je nutné ich urýchlené vykonávanie.

Rusko je mierumilovný štát. Nemáme žiadne územné nároky voči svojim susedom. Máme záujem o prosperujúce, úspešne sa rozvíjajúce okolité štáty, s ktorými by sme si vybudovali dobré partnerské susedské vzťahy. Súčasne naše úsilie aj naďalej zameriavame na prekazenie roznecovania ďalšieho kola násilia na juho-východe krajiny „horúcimi hlavami“ z Kyjeva. V každom prípade, obyvateľov Donbasu neopustíme v nešťastí.

S výnimkou Ukrajiny je Japonsko jedinou krajinou, ktorá má územné nároky voči Rusku. Stále pretrváva pripravenosť, ako je uvedené v deklarácii z roku 1956, odovzdať ostrov Šikotan a pásmo Habomai po uzavretí mierovej zmluvy? Veď z tých dôb už vznikli 200. míľové ekonomické morské zóny – nie je nutnosť nových rokovaní? Kde je záruka, že tam nevzniknú nejaké americké radary a rakety, veď predsa Japonsko je spojencom USA? Akou bude spoločná činnosť, o ktorej sa dohodli v decembri V.Putin a S.Abe na ostrovoch, na ktoré si nárokuje Japonsko?

Spoločná deklarácia ZSSR a Japonska z 19. októbra 1956 je základným právnym dokumentom, ktorým sa obnovili vzťahy medzi našimi krajinami po skončení Druhej svetovej vojny. Bola ratifikovaná parlamentmi oboch krajín a deponovaná v OSN ako medzinárodná zmluva. V minulom roku sme oslávili 60. výročie jej podpisu.

Skutočnosť je však taká, že nie všetky ustanovenia tejto deklarácie boli v tom čase uskutočniteľné. Tokio odmietlo podpísať mierovú zmluvu a snažilo sa presadiť voči ZSSR územné nároky na štyri ostrovy. Pevne veríme, že v rámci rokovaní o mierovej dohode Japonsko bude musieť jednoznačne uznať výsledky Druhej svetovej vojny na ktorých je postavený moderný svetový poriadok, pretrvávajúci dlhšie, než sedemdesiat rokov. Tokio zatiaľ nie je na to pripravené.

Kladieme veľký dôraz na dohovor lídrov Ruska a Japonska o začatí konzultácii medzi námestníkmi ministrov zahraničných vecí krajín o spustení spoločných hospodárskych aktivít na južných Kurilských ostrovoch. 18. marca sa konalo ich prvé kolo. MZV Ruska v úzkej spolupráci s ostatnými príslušnými ruskými orgánmi vyvíja intenzívne úsilie na prípravu a výber ekonomicky najvýznamnejších projektov, uskutočnenie ktorých by prispelo k sociálno-ekonomickému rozvoju južných Kurilských ostrovov, malo by značný prínos pre ľudí z okolitých ruských a japonských regiónov.

Pritom, však, právny rámec pre realizáciu takýchto projektov nesmie byť v rozpore s ruskou legislatívou. Toto je základným kritériom pre vykonávanie spoločnej hospodárskej činností. Dúfame, že prispeje k posilneniu vzájomnej dôvery medzi obyvateľmi Sachalinského regiónu a Hokkaido, vytvoreniu atmosféry priateľstva a vzájomného porozumenia medzi národmi dvoch štátov.

Ako hodnotíte situáciu v Sýrii a v Iraku? Darí sa Američanom útočiť na Mosul „mäkšie“ ako útočila sýrska armáda s ruskou pomocou na Aleppo? Podarí sa rozdrviť teroristov v ich brlohu alebo sa rozlezú na všetky strany? Aké sú terajšie najobávanejšie hrozby odtiaľ?

– Dôležité je porozumieť, že situácie v Sýrii a Iraku sú vzájomne prepojené. V oboch prípadoch máme čo do činenia s následkami tzv. „exportu demokracie“, vonkajšieho zásahu s cieľom odstrániť nežiaduce režimy. V dôsledku toho tu máme podstatné oslabenie štátnosti sprevádzané nárastom násilia, extrémizmu a radikalizmu. Na území týchto krajín vzniklo nebezpečné ohnisko medzinárodného terorizmu, ktoré sa prudko šíri.

Na žiadosť Damasku Ruské VKS podporili sýrsku armádu v boji proti ISIL (teroristická organizácia zakázaná v Rusku – pozn. red.), ďalším teroristickým skupinám. Teroristom bola spôsobená ťažká rana, bolo oslobodené jedno z najväčších sýrskych miest Aleppo. Avšak situácia v súvislosti so Sýriou zostáva zložitá. Na jednej strane, a to vďaka spusteniu „Astanského formátu“ s účasťou Ruska, Iránu a Turecka ako garantov, sa podarilo podstatne utlmiť  úroveň násilia, uskutočniť začiatok riešenia najnaliehavejších humanitárnych  problémov, aktivizovať proces politického urovnania na základe rezolúcie 2254 Bezpečnostnej rady OSN. Rozširuje sa geografická zóna pôsobnosti režimu ukončenia vojnového stavu.

Pritom, však, napätie pretrváva. Teroristi „Heyy Tahrir al-Sham“ (predtým „Nusrat“ teroristická organizácia zakázaná v Rusku – pozn. red.) všemožne provokujú zlyhanie tohto režimu. V predvečer ďalšieho kola medzisýrskych rokovaní v Ženeve pod záštitou OSN teroristi uskutočnili ozbrojené vpády do predmestia Damasku a na severe provincie Hamá. Sýrska armáda dôstojne odrazila útoky radikálov. Avšak, tieto útoky a reakcie na ne svetovej verejnosti nasvedčujú o skutočnosti, že politické riešenie situácie v Sýrii ešte nezískalo všestrannú podporu.

Pokiaľ ide o Irak, v krajine pretrváva zdĺhavý vnútorný konflikt na pozadí konfrontácie irackého štátu a ISIL. Destabilizujúcim faktorom zostávajú  provokované, a to aj zvonku, konfesionálne strety medzi Šiitmi a Sunnitmi. Osobitnú pozornosť si vyžaduje kurdský faktor.

Napriek všetkému sa na irackom bojisku udiali prelomové zmeny. „Kalifát“ je vojensky potlačený. Teraz sa uskutočňuje operácia na zničenie bašty irackého ISIL v Mosule. Mimochodom, na toto miliónové mesto útočia pozemné iracké bezpečnostné jednotky. Takzvaná koalícia vedená Spojenými štátmi poskytuje palebnú podporu. Porovnávanie činnosti koalície s „chirurgickým zákrokom“ je sotva vhodné vzhľadom na početné obete medzi civilistami a zničenú civilnú  infraštruktúru.

Máme na pamäti emocionálne reagovanie západných krajín a mediálneho mainstreamu na situáciu v sýrskom Aleppo. Popritom sa naďalej „retušuje“ humanitárna situácia v Mosule, ututláva sa rozsah udalostí. Medzitým, z mesta odišlo takmer štyristotisíc obyvateľov, ktorí sa ocitli v hrozných podmienkach.

Sme presvedčení, že účinne vysporiadať sa s medzinárodným terorizmom, ktorý je bezprecedentnou výzvou pre celé ľudstvo, nie je možné bez spoločného úsilia svetového spoločenstva. Na riešenie tohto problému je zameraná iniciatíva prezidenta V.V. Putina o vytvorení širokého protiteroristického frontu na základe medzinárodného práva.

Pokračovanie zajtra