Federálny rezervný systém USA (FED) začne podľa šéfky Janet Yellenovej so zvyšovaním kľúčových úrokových sadzieb neskôr v tomto roku. Predpokladom však je, že inflácia zostane stabilná a domáca ekonomika bude dostatočne silná, aby zvládla podporu zamestnanosti. Všeobecný ekonomický výhľad by mal byť “pevný”. Nedávny vývoj v globálnej ekonomike a na finančných trhoch spravil politiku FEDu nepredvídateľnou.
Vzhľadom na extrémne nízke úrokové sadzby centrálnych bánk po celom svete hrozí podľa odhadov hlavného ekonóma ECB Petra Praeta množstvo problémov pri normalizácii sadzieb. Fáza nulovej úrokovej sadzby bude trvať dlhú dobu. “Ekonomika sa stala príliš zvyknutá na tento stav.” Podľa Praeta boli nízke úrokové sadzby príliš dlho, čo teraz pri ich zvyšovaní bude predstavovať významné riziká. Eurozóna je ďaleko od normalizácie úrokových sadzieb.
Európska centrálna banka (ECB) sa snažila bojovať s extrémne nízkymi úrokovými sadzbami pomocou nákupu štátnych dlhopisov na podporu hospodárskeho rastu. ECB sa snaží zvýšiť zo svojho pohľadu nebezpečne nízku infláciu. Celý program by sa mal spustiť najneskôr do septembra 2016. ECB navyše nedávno upozornila na možnosť rozšírenia alebo predĺženia programu.
Bolo zistené, že nákupy dlhopisov obvykle účinne vedú k zvýšeniu miery inflácie na cieľovú úroveň tesne pod dve percentá, uviedol Praet. Ďalej len “kvantitatívne uvoľňovanie” (QE) však musí byť preskúmané podrobnejšie, aby sa dalo povedať, či skutočne patrí k nástrojom centrálnej banky.
Medzitým označil člen Rady guvernérov ECB Bostjan Jazbec nákupy štátnych dlhopisov za účinný prostriedok. “Boli tam prvé známky opätovného rastu úverových obchodov, ktorý bol jedným z hlavných cieľov QE,” uviedol slovinský šéf centrálnej banky. ECB je preto stále ešte ďaleko od premýšľania o ďalších opatreniach.